Mali sme tu ženy, ktoré robili sochy. Diela zostali, ale na umelkyne sa zabudlo. Tu platí dvojnásobne – zíde z očí, zíde z mysle.
Lievik, krhla, cedidlo... Pár nájdených vecí, kus železného plechu a na svete je Anjel. Vtip, hravosť i tragický akord vystupujú z plastiky Věry Janouškovej.