Takzvané miléniové pomníky sme mali dva. Pred 100 rokmi boli oba odpálené. Šlo o symbolickú rozlúčku s Uhorskom alebo barbarstvo?
Briti podľa Hajšela hovoria, že sochy neukradli a že Britské múzeum ich nadobudlo legálnym spôsobom.
Mohli by umelecké diela zachrániť pracovné miesta?
IVAN HOFFMAN: Pri útokoch na pomníky je dôležitejšie sústrediť sa na ľudí, ktorí ich likvidujú. Tým skulptúram patrí iba minulosť, zatiaľ čo vášnivým aktivistom naša budúcnosť.
ĽUBOŠ PAVELKA: Československo ešte počas Stalinovho života vydalo v roku 1949 k 70. výročiu narodenia diktátora pamätné strieborné mince v nominálnej hodnote 50 a 100 Kčs.
Zatiaľ ich je 15, ďalšia by mala vyrásť postupne počas sezóny. Najväčšia meria viac ako 2 metre, celkovo sa na ich výrobu spotrebovalo až 220 ton piesku.
Výstava s názvom Dialógy s drevom sa začína 3. apríla v bratislavskej Galérii Umelka o 18. hod. Predstaví návštevníkom výber z uzavretej komornej tvorby Akademického sochára Štefana Kubíka.
Americkí vedci sú presvedčení, že sa im podarilo rozlúštiť záhadu rozmiestnenia sôch moai na Veľkonočnom ostrove ležiacom v južnej časti Tichého oceánu.
Sochy aj po páde nedemokratických zriadení na mnohých miestach dodnes ostali a budia kontroverzie, ale ľudia sa ich radšej postupne zbavujú.
Až donedávna bolo búranie pamätníkov typické skôr pre východnú Európu, teraz podobný ošiaľ zachvátil aj USA, kde začali odstraňovať sochy konfederačných generálov.
MARTIN KRNO: Historické jadro Trnavy sa mení na pôvabné múzeum architektúry a umenia pod holým nebom.
Umelecké diela na svete stále pribúdajú, ale nič sa nevyrovná tým najstarším, ktoré pretrvali stáročia a okrem samotnej krásy je v nich aj mystérium času.
Donald Trump má po Amerike množstvo sôch. Zrejme sa mu však nebudú páčiť. V amerických mestách sa totiž objavujú skulptúry, ktoré ukazujú politika úplne nahého.
Sochy znázorňujú dôležité historické osoby, božstvá, výjavy... Niektoré sa vďaka svojej monumentálnosti stali výraznými turistickými atrakciami.
Ľudská predstavivosť, ale aj možnosti, sú neobmedzené, a tak vznikajú sochy, ktoré dokážu levitovať, nebezpečne sa nakláňať či miasť naše zmysly.
IVOR ŠVIHRAN: Rozmýšľali ste niekedy, ako a čím komunikuje Bratislava navonok okrem pamiatok a architektúry?
OLIVER BAKOŠ: Spolu s urputným rozvojom spoločnosti sa zákonite dostáva čoraz viac do popredia umenie.
Ryba na štyroch tenkých nohách. Záhadná bytosť s tromi očami a dvoje ústami.
Litovskí robotníci začali ráno vo Vilniuse s demontážou posledných sôch, ktoré v hlavnom meste pripomínali komunistickú minulosť.
Vedci z Oregonskej univerzity v USA zistili, akým spôsobom sa na hlavy niektorých sôch mohli dostať "klobúky" z červenej horniny zvané pukao.