Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry zmonitorovala počas svojej už ukončenej misie viacero zmien na povrchu kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.
Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v piatok krátko po poludní SELČ ukončila viac ako 12 rokov trvajúcu misiu v hlbokom vesmíre.
Menej ako mesiac pred koncom misie sa sonde Rosetta konečne podarilo nájsť svojho strateného syna - pristávací modul Philae.
Sonda Rosetta Európskej v plynnom obale kométy 67P Čurjumov-Gerasimenko molekulárny kyslík. Tento objav môže zmeniť teóriu o vzniku Slnečnej sústavy.
Závrty pravdepodobne vznikajú sublimáciou ľadu pod povrchom kométy. Tým sa vytvoria prázdne priestory, ktoré keď sú dosť veľké, prepadne sa nad nimi strop.
Dobrodružstvo sondy Rosetta na kométe bude mať dlhšie trvanie. Misia totiž bola predĺžená až do septembra 2016.
Malá sonda Philae, ktorá neveľmi šťastlivo pristála na kométe, dokázala, že je pripravená robiť výskum.
Európska vesmírna agentúra odvolala pátranie po sonde Philae, ktorá v novembri pristála na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko
Najodvážnejšia európska misia do vesmíru sa po dvadsiatich rokoch príprav a desiatich rokoch letu kozmom skončila úspechom. Sonda Rosetta zoslala pristávací modul na kométu.
Európska vesmírna sonda Philae nachádzajúca sa na vzdialenej kométe 67P / Čurjumov-Gerasimenko obnovila v piatok večer kontakt so Zemou, potom jej batériám ale došla energia.
Sonda zachytáva výpary kométy už od augusta a a vedci majú k dispozícii prvé analýzy jej čuchovej stopy. Ak by ku kométe mohol privoňať človek, rýchlo by oľutoval.
Misiu Rosetta považuje Európska vesmírna agentúra za jednu z najambicióznejších. Na projekte pracoval aj Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Dekádu dlhé putovanie sondy Rosetta sa skončilo jej úspešným navedením na orbitu kométy. Prvýkrát sa podarilo dostať na dotyk k týmto záhadným telesám.
Po triapolročnom lete k asteroidu sa európska sonda Rosetta v januári prebudila z hibernácie a teraz začala postupne zapínať vedecké prístroje na palube.
Európska sonda Rosetta sa v pondelok prebudila z takmer trojročnej hibernácie. Na projekte Rosetta sa podieľal aj Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Európska sonda Rosetta, ktorá mieri ku kométe Čurjumov-Gerasimenko, po 957 dňoch prebudila z úsporného režimu.