V roku 2020 podporilo iniciatívu 10-tisíc stromov 255 jednotlivcov a viac ako 20 združení.
Svet je plný magických lesov, od jemne listnatých hájov až po temné húštiny a tropické džungle plné papradí.
Slovensko má šťastie. Ešte stále je krajinou starých stromov. A najmä vďaka pomoci stromov môžu mestá a obce zvládnuť klimatickú krízu. Čo je vlastne strom?
Odborníci upozorňujú, že zalesňovanie zahŕňa mnoho technických detailov, vyžaduje si rovnováhu a "nedokáže vyriešiť všetky naše klimatické problémy".
Stromy rastúce v blízkosti aktívnej sopky čelia nejasnej budúcnosti aj niekoľko rokov po erupcii.
Hromadné vysádzanie stromov do nevhodnej pôdy škodí životnému prostrediu. Stromy zasadené na nesprávnom mieste totiž môžu zvýšiť emisie skleníkových plynov.
V odľahlých oblastiach na severe súčasnej Bolívie pred približne desaťtisíc rokmi ľudia pestovali rôzne plodiny.
Najefektívnejší strom na absorbovanie hluku je smrekovec. Vyplýva to z výskumu, v ktorom sa vedci zamerali na úlohu stromov v boji proti hlukovému znečisteniu v mestách.
Z obyčajného zásahu sa pre českých hasičov stal zásah nezabudnuteľným zážitkom. "Ruku nad nami držal anjel strážny," zhodnotili obrovské šťastie samotní zasahujúci hasiči.
V opustenom newyorskom lome objavili najstaršie fosílie stromov, staré 386 miliónov rokov.
Upozorňuje na to najnovšia správa Medzinárodnej únie pre ochranu prírody, ktorá zostavuje zoznam ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Táto iniciatíva sa konalavrámci vládnej kampane zameranej na riešenie klimatických zmien a na zlepšenie životného prostredia v najľudnatejšom indickom štáte Uttarpradéš.
Do pondelňajšieho popoludnia volali hasičov na pomoc v takmer 50 prípadoch.
Medzi Modrou a Šenkvicami v okrese Pezinok sa bude cez nadchádzajúci víkend sadiť les. A to v prírodnej záhrade Pod Morušou.
Generácia starých skúsených sadárov a štepárov, znalcov stromov sa vytráca. Prichádza nová vlna nadšencov, ktorí chcú opäť sadiť stromy.
Tibor Papšo zo Šuje je farmár, ale aj autor pôsobivých obrazov. Maľuje budúcnosť. Náhli sa do priehlbín pod Kľakom, kde sa v tieni divých čerešní krčia útle jablone, hrušky.
Veľmi módna silvoterapia, čiže liečenie z lesných zdrojov, znamená, že sa ponoríme do hĺbky prírody a získame tak novú energiu kontaktom so stromami.
Dedina Bošáca, známa najmä pálenicou a slivovicou, má stromy, aké jej môžu ostatní závidieť.
Prerez stromov je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie rastlín a kvalitu neskoršej úrody. Bez neho by vetvami zaťaženému stromu chýbalo svetlo.
Najväčšie škody spôsobil minulotýždňový vietor v lesoch Tatranského národného parku, turistické chodníky sú však prístupné.