Na vysokej škole získate množstvo teoretických poznatkov. V závislosti od budúcej profesie potom niektoré poznatky využijete, niektoré zabudnete.
Študenti, ktorí nemajú dostatok vlastných prostriedkov a nezískali štipendium, si môžu skúsiť požičať peniaze od štátu.
Pri určení povinnosti hradiť školné na verejných a štátnych vysokých školách sú dôležité tri faktory: forma štúdia, jazyk a celková doba štúdia.
Nedostatkov pri podávaní prihlášok na vysoké školy môže byť viacero. Vybrali sme päť najčastejších. Vyhnite sa im a ušetríte si nielen čas, ale aj nervy a peniaze.
Vstupnou bránou na vysokú školu či univerzitu je podanie prihlášky. Môžete ju podať aj elektronicky a ušetriť si tak cestu na poštu.
Najprv Gymnázium Jura Hronca, teraz už Spojená škola Novohradská ako jediná štátna škola na Slovensku od roku 1994 ponúka študentom diplomový program IB.
Čo všetko by ste mali vedieť predtým, ako si vyberiete pre vás tú správnu vysokú školu? Dôležité sú nielen odbor štúdia a forma, ale aj poloha školy či mimoškolské aktivity.
Právo, matematika či manažment? Doma či v zahraničí? Viac ako 41-tisíc tohtoročných maturantov čaká dôležité rozhodnutie - kam poslať prihlášku na vysokú školu.
Pre mnohých deviatakov sú prijímacie skúšky na stredné školy najväčším stresom. Uvedomujú si, že od ich zvládnutia sa bude odvíjať ich ďalšie smerovanie.
Mnohí žiaci už vedia, akú strednú školu by chceli študovať. Často si však už neuvedomujú, akú perspektívu budú mať s týmto vzdelaním.
Slovenské univerzity sú o ľuďoch a ich vízii, legislatíva je druhoradá. Na konkrétnych ľuďoch stojí a padá kvalita štúdia a spolupráca akademického sektora s praxou.
Štúdium na strednej škole je pre niektoré rodiny veľkým finančným výdavkom. Štát preto ponúka sociálne štipendium aj stredoškolákom. Požiadať oň možno hocikedy.
Smejete sa na predstave chirurga, ktorý sa učil cez počítač? Dnešný svet patrí smartfónom a moderné technológie zasahujú do všetkých oblastí života. Vzdelávanie nie je výnimkou.
Politici nie vždy školám pomáhajú, niekedy ich dokonca brzdia, tvrdí Tomáš Feřtek, spoluzakladateľ spoločnosti EDUin, ktorá sa zaoberá vzdelávacou politikou.
Práca v zahraničí je pre mnohých lákavá. Pre kariérny rast i finančné benefity aj pre poznávanie sveta, nových kultúr, ľudí. No má aj svoje úskalia.
Slovenské vysoké školy nie sú motivované zlepšovať kvalitu svojej práce, chýba totiž konkurencia. Často im stačí, že vychovávajú priemerných absolventov a študentom tento stav vyhovuje.
Vstupom SR do Európskej únie sa slovenským študentom otvorila cesta na britské univerzity. Získali rovnaký status ako domáci, vďaka čomu majú prístup k rovnakým možnostiam financovania.
Školy potrebujú istú formu motivácie a zatraktívnenia menej populárnych, ale pre daný región potrebných študijných odborov. Absolventi základných škôl by v nich mohli pokračovať v štúdiu.
Slovensko je podľa rôznych kritérií považované za vidiecku krajinu, ktorej kostrou by malo byť poľnohospodárstvo. To však živorí. Má vôbec nejakú perspektívu?
O štúdium na Univerzite tretieho veku je medzi seniormi priam bitka. Keď skončia jeden odbor, hneď sa hlásia na druhý.