ĽUBOŠ PAVELKA: Mnohí investori peniaze posielajú do akciových fondov zaťažených vysokými poplatkami, ktoré si odkroja podstatnú časť výnosov zo zhodnocovaného kapitálu.
ĽUBOŠ PAVELKA: Štát by bol na desiatky rokov nájomcom dopravných ciest a zbavil by sa problému nadmerného zadlžovania. Investorom by však zaplatil investorom oveľa viac, ako keby si peniaze požičal sám.
ANTON MARCINČIN: Ako je to teda reálne s naším bohatstvom? Ako v tom vtipe – jedným slovom dobre a dvoma slovami nie dobre.
Slováci napriek rastu cien nebrzdia spotrebu, no strácajú schopnosť tvoriť úspory.
TOMÁŠ BAKOŠ: Vysoký rast cien Slováci pociťujú hlavne cez drahšie potraviny či energie. Menej sa už však hovorí o tom, ako inflácia požiera aj naše úspory.
ĽUBOŠ PAVELKA: Čím vyššie úročenie svetových mien, tým väčší predpoklad poklesu cien vzácnych kovov. Ide o tzv. mŕtvy kapitál pre totálnych pesimistov.
ĽUBOŠ PAVELKA: Na splatenie štátnych dlhov sa tak nepriamo poskladajú sporitelia v bankách, kde im peniaze rozožiera inflácia.
Kým európske domácnosti tvorili počas pandémie viac úspor ako zvyčajne, prírastok slovenských úspor patril k najnižším v EÚ.
Až dve tretiny opýtaných nechcú z úspor výraznejšie míňať.
Problémom sú u nás aj dôchodcovia.
Minulý rok pribudli slovenským domácnostiam na bankové účty viac ako 3 miliardy eur a do podielových fondov smerovalo 491 miliónov eur.
Podiel tých, ktorí každý mesiac sporia, medziročne narástol na 82 percent.
Ľudia na Slovensku tradične míňajú veľkú časť toho, čo zarobia, na základné životné potreby ako potraviny a bývanie. Pandemické opatrenia nákup týchto vecí neobmedzili.
Eurozóna potrebuje opäť naštartovať spotrebiteľské výdavky, aby zotavovanie jej hospodárstva nabralo tempo.