Nedá sa povedať, že sa dušený stav pacientov rapídne zhoršil. Skôr sa chronifikoval, čiže prehĺbil, a pribudli noví pacienti.
Dlhšie dni, viac slnečných lúčov a prebúdzajúca sa príroda. Jar má svoje nezameniteľné čaro, no napriek tomu sa mnohí z nás po zime cítia unavení a vyčerpaní.
Už niekoľko týždňov žijeme v atmosfére, ktorú si mnohí z nás nedokázali vôbec predstaviť. Vojna priamo za našimi hranicami vyvoláva rôzne nepríjemné pocity.
Namiesto otázok "Čo keď?" a "Čo ak?" robte toto... A nepanikárte.
Pred tým, ako prinesie upokojujúci úžitok známy už stáročia, liečivá valeriána očarí aj ako trváca okrasná rastlina. Na starostlivosť je značne nenáročná a v pohode sa uchytí aj v črepníku na balkóne.
Ak nie sme vo vlastnej koži, život ide o čosi pomalšie a je bolestivejší. Nervozita môže mať vo vysokom veku viac príčin. Pomôcť vraj dokážu aj niektoré druhy jedla.
V prípade zlomenej nohy si zavoláme záchranku. Čo ale urobí niekto, kto cíti, že sa mu láme duša? Takmer 20% Slovákov totiž hlási úzkosť a iné ťažkosti.
Deti sa pred pár týždňami vrátili späť do škôl. Hoci návrat sprevádza zvyčajne radosť aj nadšenie, neskôr sa môžu objaviť aj problémy.
Naše zistenie poukazuje na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie.
Existujú štyri základné príčiny, prečo mozog človeka s panickými atakmi reaguje neprimeranou úzkosťou.
Nežnejšia polovička ľudstva to má oproti chlapom o čosi ťažšie. Vedecké výskumy potvrdzujú, že mozog ženy je zraniteľnejší voči niektorých ochoreniam.
Stačí päť minút a celý váš deň môže vyzerať lepšie. Päť minút ráno sa pritom dá ukrojiť obmedzením sociálnych sietí, alebo v najhoršom prípade skorším nastavením budíka.
Každému tretiemu z viac než 230 000 skúmaných pacientov, ktorí prekonali covid-19, boli do šiestich mesiacov diagnostikované neurologické či psychiatrické problémy.
To, že vám behanie spôsobuje dobré pocity a zmierni úzkosť, nespôsobujú priamo endorfíny, vyplýva z nového výskumu Univerzitného zdravotníckeho centra Hamburg-Eppendorf.
Psychiatri v Nemecku vyjadrujú znepokojenie nad tým, že zatváranie škôl a ďalšie opatrenia proti šíreniu koronavírusu vyvolávajú u detí a tínedžerov strach, stres a rôzne psychické poruchy.
Osamelosť, strach a obavy zo zvládnutia pandémie COVID-19. Tieto problémy ťažia drvivú väčšiu ľudí, ktorí kontaktujú linku pomoci.
Ak sa na úzkosť, depresiu a zlú náladu pozrieme z pohľadu chémie, tak zistíme, že je vlastne výsledkom našich vnútorných pochodov.
Aby sme spomalili proces patologického starnutia, je dôležité sledovať včas jeho signály. K nim patrí aj úzkosť a apatia, píše taliansky denník La Repubblica.
Skôr ako človek začne hltať protiúzkostné lieky, mal by vyskúšať menej škodlivé alternatívy. Napríklad u nás málo známu účinnú látku z koreňa rastliny ašvaganda.
Aký je rozdiel medzi depresiou a úzkosťou? Kedy sme len smutní a kedy ide skutočne o depresiu? Čo vám pomôže, ak trpíte týmto ochorením?