JOZEF LENČ: Na prelome augusta a septembra si v priebehu desiatich dní pripomíname viaceré dôležité míľniky na ceste Slovenska k demokracii.
Dovolací súd konštatoval porušenie zákona v neprospech obžalovaného.
Nadchádzajúce výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si pripomíname na pozadí vojny na Ukrajine, a tak sa natíska historická paralela.
Komunistický fanatik Vasil Biľak si myslel, že Husák nepostupuje dostatočne tvrdo. Aj toto vyplýva zo správ, ktoré sú po odtajnení v internetovom archíve CIA.
MARIÁN REPA: 30 rokov po revolúcii zakazovať komunistické symboly na pamätníkoch a pomenovávať ulice po predstaviteľoch tohoto režimu, je tou povestnou palicou na psa.
Bustu Vasiľa Biľakova krátko po jej poškodení niekto ukradol. Od prvého dňa vzbudzovala v obci Krajná Bystrá protichodné reakcie.
Denník Pravda prináša seriál Tajné správy CIA o Československu. Opiera sa o odtajnené správy americkej tajnej služby, ktoré zostavovala od začiatku roku 1968.
Mali by sa bývalému komunistickému pohlavárovi Vasilovi Biľakovi stavať busty? A keď už takúto jednu v Krajnej Bystrej postavili, mala tam nepoškodená zostať?
Napriek verdiktu českého súdu, ktorý nariadil stiahnuť kontroverznú životopisnú knihu pamätí Vasila Biľaka a jej výtlačky zničiť, ju vydavateľ mieni predávať ďalej.
Zostudený, s rozmetanými vencami, poliaty červenou farbou, neskôr čiastočne očistený - to je pravá a zaslúžená forma pohlavárovho monumentu.
Busta Vasila Biľaka, ktorú odhalili v jeho rodnej obci Krajná Bystrá v okrese Svidník iba pred deviatimi dňami, nie je na svojom mieste.
História nehodnotí svojich protagonistov podľa ich úmyslov, ani podľa ich partikulárnych populistických skutkov, ale hovorí o ich zodpovednosti.
Prokuratúra prešetrí postavenie pamätníka Vasilovi Biľakovi v jeho rodnej obci Krajné Bystré, ako aj jeho poškodenie, keď na protest ho postriekali červenou farbou.
V Krajnej Bystrej, rodnej obci Vasila Biľaka, odhalili komunistickému politikovi bustu. Ako informuje RTVS, aktivisti v noci pamätník postriekali červenou farbou.
Do obradnej siene bratislavského krematória zďaleka nesmel každý. Vstup bol len na osobitné pozvánky či so špeciálnou čierno-červenou stužkou.
Náhodou sa kedysi v 80. rokoch minulého storočia v Biľakovej vile v Bratislave ocitla aj redaktorka Pravdy. Ako študentka si totiž privyrábala upratovaním.
Historik a spolupracovník Alexandra Dubčeka Ivan Laluha: s Vasilom Biľakom sa bude najviac spájať invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Emócie, ktoré vyvolala správa o úmrtí Vasila Biľaka, svedčia o tom, že obdobie komunizmu aj napriek blížiacemu sa štvrťstoročiu od Novembra 1989 nie je iba históriou.
Jeho otec sa volal Michal Gula, on sám má vo výučnom liste zapísané meno Václav. Politickú kariéru však urobil ako Vasil Biľak a bolo to naplnenie povojnového sna v srdci Európy.