Priemerná veľkosť ľudských tiel sa v posledných miliónoch rokov významne menila, pričom to súvisí so zmenami klímy.
Slovenskí vedci spolupracujú na vývoji lieku proti viacerým ochoreniam, vrátane COVID-19. Prečo to trvá tak dlho a ako tomu môže pomôcť výskum delenia buniek?
Predstavte si, že by ste dokázali vyplaziť jazyk a olízať si vlastný pupok. Človeku sa to nepodarí, ale pre žabu by to bolo jednoduché - keby nejaký pupok mala.
Inovácie v oblasti zdravotníctva nezastavila ani pandémia. Práve naopak, do sveta modernej medicíny preniká stále viac nielen digitalizácia, ale aj umelá inteligencia.
Jeden z najdlhších experimentov na svete, prvá štúdia svojho druhu, pokroky pri skúmaní DNA, nový druh krokodíla, ďalší robot na Marse a hygiena vo vesmíre.
Stačí ak vyplníte formulár v tomto článku a my vám túto výbornú učebnú pomôcku radi pošleme.
Japonský miliardár Jusaku Maezava v marci spustil prihlasovací proces pre osem civilistov, s ktorými sa vydá na let okolo Mesiaca plánovaný na rok 2023.
Blesky pri silných úderoch do Zeme mohli poskytnúť dostatok fosforu pre vznik života na našej planéte.
NATÁLIA MICHALOVÁ: Filozof Francis Bacon za jediný spôsob napredovania poznania považuje boj proti modlám. Podľa neho sú to mentálne prekážky brániace objektívnemu rozmýšľaniu.
Jedlo na stole, lieky v lekárničke, dostupnosť zdravotnej starostlivosti – istoty života moderného človeka, ktoré sú dnes považované za samozrejmosť.
Novinovým titulkom a televíznym správam v tomto roku dominoval COVID-19. Avšak objavilo sa aj veľa ďalších dôležitých vedeckých správ.
O tom, čo ľudí čaká v budúcnosti, ale i o trendoch na poli umelej inteligencie sa denník Pravda rozprával s počítačovým vedcom a popularizátorom umelej inteligencie Martinom Spanom.
Prežívať lásku je ako nájsť zmysel života. Všetko je zrazu krajšie, život dáva zmysel. Čo sa však skrýva za týmto pocitom a čo všetko v našom tele spôsobuje?
Mnohé z údolí na Marse mohli vzniknúť činnosťou ľadovcov, nie riek.
Výskumníci zistili, že aj bunky z rovnakého genetického materiálu a v rovnakom prostredí starli 'pozoruhodne odlišnými spôsobmi'.
Elektrónové mikroskopy už viac ako deväťdesiat rokov slúžia vedcom ako vstupná brána do nanosveta.
Na výskum použijú vzorky DNA od 20-tisíc ľudí s myalgickou encefalomyelitídou.
Odborníci sa domnievajú, že slúžili ako hranica posvätnej oblasti.
Prvú úspešnú transplantáciu obličiek vykonal 17. júna 1950 americký chirurg Richard Lawler.
Niektoré druhy sa objavili v prírode aj o mesiac skôr ako obvykle.