Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom. Prekvapivé výsledky štúdie môžu mať mnohostranné využitie.
Štúdia dokazuje, že títo domáci maznáčikovia dokážu pochopiť viac ako len jednoduché povely, aspoň pokiaľ ide o veci, na ktorých im záleží.
Naznačujú to novoobjavené poznámky talianskeho kupca z 15. storočia.
Morský ľad odráža slnečné žiarenie, čo znamená, že menej ľadu môže viesť k väčšiemu otepľovaniu oceánu.
Čínsku verejnosť už niekoľko rokov fascinuje jediná hnedobiela panda menom Čchi-caj chovaná v zajatí. Výskumníci ju našli opustenú v prírode.
Technológia ocenená Nobelovou cenou dokáže v určitých bodoch prerezať DNA, čo umožní vymazanie nežiaducich génov alebo vloženie nového genetického materiálu do buniek.
Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta.
Za tento stav môže mimoriadne teplá morská voda. Zasiahnutá je už oblasť dlhá 1 100 kilometrov.
Výskumníci zdôraznili, že ide o ojedinelý prípad a že výslovne neodporúčajú takýto postup opakovať.
Fotoprepínače majú významné uplatnenie v priemyselných odvetviach ako pokročilé materiály a vo fotofarmakológii.
Výskum približuje tiež evolučný proces, počas ktorého sa predkovia veľrýb vrátili zo súše do oceánu, a vývojové premeny, ktoré im umožnili komunikovať pod vodou.
Zistenia by mohli odrážať potreby týchto zvierat vo voľnej prírode.
Princetonskí biológovia teraz spolu s odborníkmi na rakovinu skúmajú potenciál využitia výsledkov štúdie u ľudí.
Podľa štúdie ľudia pociťovali po vypuknutí vojny vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe vo Fukušime či počas pandémie covidu.
Vedci zistili, že vírusy, ktoré pred stovkami miliónov rokov ohrozovali stavovce, zohrali dôležitú úlohu aj pri vývoji mozgu a tiel ľudí.
Jadroví vedci dúfajú, že by prispel k odhaleniu doteraz neznámych častíc a priniesol revolúciu vo fyzike.
Ide o prvú štúdiu, ktorá analyzuje rozdiely v očakávanej dĺžke života vo svetle širokého spektra faktorov vrátane plemien, veľkosti, tvaru tváre a pohlavia psov.
Ľudský druh sa vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45 000 rokmi, teda oveľa skôr, ako bolo doteraz známe.
Nové vlákno je veľmi tenké, no hreje ako páperie.
Nórski vedci skúmali neurónové siete využívané pri oboch spôsoboch písania.