PETER TAKÁČ: Neoliberáli nám sľubujú, že ak budeme tvrdo pracovať, budeme si môcť dovoliť verejné služby, ktoré potrebujeme. Zatiaľ na ne vraj nemáme. S ich radami na ne ani nikdy mať nebudeme.
IGOR DANIŠ: Každoročné škrtenie investícii do železníc, ciest, zdravotníctva, školstva neznamená úsporu, ale dlh, ktorý sa nám vymkýna spod kontroly.
IGOR DANIŠ: V júni 1992 prebehli osudové voľby, ktoré viedli k rozdeleniu Česko-Slovenska. My si samostatnosť nevážime. Hazardujeme s vlastnou krajinou.
IGOR DANIŠ: Učitelia míľovými krokmi strácajú rešpekt, vzdelanie prestáva byť hodnotou. Jednou z príčin súčasného spoločenského marazmu je aj dlhodobé zanedbávanie školstva.
IGOR DANIŠ: Do verejného sektora sa u nás od roku 1989 investovalo minimálne. Dlho sa žilo na dlh, investičné manko sa teraz čoraz viac začína prejavovať.
ĽUBIOŠ PAVELKA: Štát je zlý vlastník a najlepšie je, ak má v správe čo najmenej majetku. Táto slovenská dogma výrazne kontrastuje s tým, ako verejné financie dokáže spravovať Nórsko.