Od čoho všetkého závisí volebná účasť? Čo mobilizovalo ľudí v predchádzajúcich prezidentských voľbách?
Z politologického hľadiska nudné voľby, hodnotí Michal Cirner. Podľa Václava Hřícha ukázali dominanciu doterajších lídrov samospráv.
Z vyše 4,4 milióna oprávnených voličov prišlo v sobotu k urnám takmer 1,85 milióna ľudí.
Do prvého kola prezidentských volieb ostáva týždeň. Prečo sa viac ako polovica občanov voliť nechystá a druhé kolo je lákavejšie, vysvetľuje sociológ Pavel Haulík.
MARIÁN REPA: Priama voľba starostov a primátorov v kombinácii s väčšinovým systémom voľby poslancov môže byť príčinou rastúceho nezáujmu o komunálne voľby.
Podľa politológa Michala Horského by bolo najvhodnejšie spojenie predčasných volieb s komunálnymi, ktoré sa budú konať v jeseni.
Nízky volebný záujem nahráva v novembrových regionálnych voľbách extrémistom.
Búrlivé diskusie vyvolalo v Spojených štátoch vyhlásenie prezidenta Baracka Obamu, že je možno načase zaviesť povinnú účasť vo voľbách.
Tri dni voľna by mohli ovplyvniť záujem obyvateľov miest zúčastniť sa na sobotňajších komunálnych voľbách. V obecných voľbách nie je možné využiť ani voličský preukaz.
Slovenská účasť v eurovoľbách spadla až na dno. Také nízke percento sa nečakalo. Hovorilo sa o 20 percentách, ale číslo 13 žiaden sociológ nevyslovil.
Hoci sú slovenskí občania pozitívne naklonení členstvu Slovenska v EÚ, na voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastňujú vo veľmi nízkom počte.
Slovensku opätovne hrozí, že bude krajinou s najnižším záujmom svojich občanov o voľby do Európskeho parlamentu.
KAROL KRPALA: Každé voľby poskytujú dva hlavné výsledky. Prvým je zistenie, koho z kandidátov voliči preferujú najviac, druhým poznatok, nakoľko občania reflektovali systémom ponúkaný rámec politického výberu.
Najpresnejší odhad v účasti tých, ktorí prišli do volebnej miestnosti, mal Viliam Flachbart zo Spišskej Novej Vsi. Netrafil sa len o 334 voličov.