Hlavné mesto dá v tomto roku na o zeleň v meste 1,5 milióna eur. Primátor Nesrovnal tvrdí, že za každý vyrúbaný chorý strom zasadia dva nové a zdravé.
Lávku pre peších a cyklistov, ktorá prepája historické centrum so sídliskom Družba, chce Trnava čiastočne ukryť pod zeleň. Sľubuje si od toho zlepšenie klímy a vytvorenie oddychovej zóny.
MATEJ VAGAČ: V hlavnom meste sa rozhoduje proti verejnému záujmu: nekoncepčne a v prospech súkromných developerov.
Na Hlavnom a Františkánskom námestí v Bratislave pribudne 14 nových stromov. Mesto ich vysadí v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy.
Podľa pôvodnej štúdie na Mierovom námestí mali prevažovať vydláždené plochy, ľuďom chýbalo viac zelene. Architekti návrh prerobili, no práce to oddiali o celý rok.
Prvý verejný park v strednej Európe vznikol v Prešporku. Tento rok uplynie 240 rokov od založenia Sadu Janka Kráľa. Prečo bolo Slovensko kedysi parkovou veľmocou a dnes je starobincom?
Časť parku okolo trnavského vodojemu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, chcú v obmedzenom režime sprístupniť verejnosti.
Z miestneho poplatku, ktorý občan odvádza mestu či obci, sa financuje pravidelný zber, odvoz a likvidácia zmesového komunálneho odpadu. Výšku poplatku si určujú samy.
ANDREA PALLANG: Viac ako dva hektáre zelene môžu padnúť za obeť novému nákupnému komplexu v areáli Fakultnej nemocnice v Trnave. Jej pacienti aj zamestnanci sú zdesení.
DEREK REBRO: Bratislava aj napriek potešujúcim iniciatívam ako Cyklokoalícia naďalej patrí najmä autám. Parkoviská namiesto stromov hrozia v každej štvrti.
EVA MITROVÁ: Pri bratislavskej „pyramíde“ obyvatelia zachránili parčík na Belopotockého. Stalo sa tak zámenou pozemkov, na úkor zelene v Dúbravke.
Život v mestách, v ktorých sú veľké zelené plochy, má dlhodobo pozitívny vplyv na duševný stav ich obyvateľov.