Erupcia môže zasiahnuť Zem v priebehu najbližších dní.
Koralové útesy masovo hynú a s nimi mizne aj stabilita oceánov, ktoré držia planétu pri živote. Na rad môžu prísť aj ďalšie ekosystémy.
Planéta Cha 1107-7626 rastie rekordným tempom 6 miliárd ton za sekundu. Vedci prvýkrát sledujú jav, pri ktorom sa planéta správa ako hviezda.
Ide o fascinujúcu demonštráciu sily megastavieb a ich vplyvu na globálne, geofyzikálne procesy.
Technologický život vo vesmíre môže byť mimoriadne vzácny. Zem má unikátne podmienky, ktoré sa len ťažko objavia v inej časti galaxie.
Nová satelitná mapa odhaľuje, že jar, leto, jeseň a zima nie sú také, ako si myslíme.
Nové objavy v srdci červenej planéty môžu tiež zmeniť pohľad na vznik iných planét.
Na Slnku došlo k výraznej erupcii, ktorá smerom k Zemi uvoľnila oblak nabitých častíc.
Astronómovia objavili planétu WISPIT 2b v disku mladého Slnka. Ide o unikátny pohľad na vznik planét v raných fázach vývoja hviezdnych systémov.
Sme svedkami zlomového bodu, kde nami vytvorená hmota – od betónu po plasty – už presahuje všetok život.
Výskumníci z univerzity Soule skúmali, nakoľko dokáže čerpanie podzemnej vody zmeniť sklon a rotáciu našej planéty či ovplyvniť rýchlosť stúpania hladiny morí.
Dlhodobý pobyt vo vesmíre poškodzuje zrak astronautov. Takzvaný syndróm SANS trápi 70 percent posádok a ohrozuje budúce misie na Mesiac či Mars.
Na Marse sa objavili dôkazy o dávnych riekach dlhých vyše 15-tisíc kilometrov. To naznačuje, že planéta bola kedysi teplá, vlhká a možno aj obývateľná.
Nová štúdia naznačuje, že rozpínanie vesmíru sa zastaví o 7 miliárd rokov a následne sa celý vesmír zrúti do jedného bodu.
Pred 252 miliónmi rokov zmizli tropické lesy a Zem sa ocitla v pasci extrémneho tepla. Nový výskum ukazuje, ako sa to mohlo zopakovať aj dnes.
Sonda mala pôvodne letieť k Venuši, kvôli poruche sa však nedostala z obežnej dráhy Zeme.
Mars mohol byť kedysi oveľa živší než je tomu dnes. Nový výskum naznačuje, že na jeho povrchu kedysi padal dážď a sneh, ktoré formovali rieky a jazerá.
Asteroid 2024 YR4 má priemer približne 53 až 67 metrov a vážiť môže okolo 220 miliónov ton. Jeho prípadná kolízia s Mesiacom by astronómom poskytla unikátne divadlo a neoceniteľné informácie.
Kým niektorí špekulujú, aké by to bolo, keby ľudstvo nikdy neexistovalo, realita je taká, že počet obyvateľov každoročne narastá.
Ak sa náhodou 22. decembra 2032 večer pozriete na Mesiac a uvidíte záblesk, budete svedkami najväčšieho 'ohňostroja' v dejinách.