Zem má popri Mesiaci ešte druhého prirodzeného súputníka.
Jar 2020 bude obrovskou potechou pre všetkých, ktorí radi sledujú obrie a jasné splny nad horizontom.
Vybrané fakty o prestupnom roku, ktorý má 366 dní a jeho posledný februárový deň pripadne na sobotu:
Napriek tomu, že Mesiac nemá atmosféru, skrýva sa v ňom množstvo kyslíka.
Planétka Arrokoth je najvzdialenejším telesom, k akému zatiaľ prenikla družice zo Zeme. Pôvodne bol asteroid známy pod neoficiálnym menom Ultima Thule.
Selfie urobená klasickým fotoaparátom namiesto smartfónu je dnes už vzácnosťou. A čo tak dokonca nemobilová svojka z vesmíru? Americká astronautka Jessica Meirová sa zvečnila unikátnym spôsobom.
Milióny rokov predtým, než sa na Zemi objavil Tyrannosaurus rex, usmrcoval iný strašný predátor, gnathovorax, svojimi oceľovými zubami korisť na juhu Brazílie.
Vedci našli najstaršiu hmotu na Zemi. Niektoré častice sú staré až 7,5 miliardy rokov, takže prevyšujú vek Zeme, ale aj celej slnečnej sústavy.
Dym z rozsiahlych požiarov na východnom pobreží Austrálie by mohol dokola obkrúžiť celú planétu a v najbližších dňoch sa vrátiť nad západné pobrežie kontinentu.
Teleskop TESS amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavil relatívne blízko Slnečnej sústavy planétu veľkosťou podobnou Zemi, ktorá obieha okolo svojej hviezdy TOI 700 v takzvanej obývateľnej zóne.
V čase kozmických letov sa zdá nevyvrátiteľné, že Zem je guľatá, ako už v staroveku tvrdili grécki učenci Aristoteles či Pythagoras.
Po skrátenom testovacom lete, počas ktorého museli zrušiť plánované spojenie s ISS, sú zamestnanci Boeingu radi, že sa im podarilo dostať kapsulu naspäť na Zem.
Nachádza sa v Kuiperovom páse a objavili ho v roku 2014.
Sonda, ktorá skúmala asteroid Ryugu, by sa mala vrátiť koncom roka 2020.
Venuša mohla byť miliardy rokov obývateľná. Podľa štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír mohla mať totiž kedysi podobné podmienky ako Zem.
Dôkladná práca vedcov zahŕňala monitoring emisií CO2 z veľkých sopiek a skúmanie hlbokomorského bahna, ktoré sa do vnútra Zeme dostáva cez hranice tektonických platní.
Klimatické zmeny sú už v tomto štádiu nezvratné. Vďaka nárastu teploty oceánov už neexistuje cesta späť, konštatovala členka IPCC Valérie Masson-Delmotte.
Vedci majú záznam najhoršieho dňa v histórii Zeme vo forme 130 metrov dlhého stĺpca hornín, ktorý vyvŕtali z podložia Mexického zálivu.
Blížiaca sa planétka 2000 QW7 sa v súčasnosti pohybuje rýchlosťou približne 23 175 kilometrov za hodinu.
Masívna kozmická kolízia s planétou či planétami väčšími ako Zem môže byť odpoveďou na nezvyčajné jadro plynného obra, planéty Jupiter.