Ani vysoká škola už pracovné miesto nezaručí
Tisíce absolventov VŠ majú po skončení školy problémy nájsť si miesto vo svojom odbore. Firmy potrebujú iné špecializácie a lepšiu kvalitu, než im dodávajú školy. Vyplýva to z projektu "Spájame vysoké školy s trhom práce", ktorý vznikol v Inštitúte hospodárskej politiky.
Podľa inštitútu každý rok vyjde z vysokých škôl 70-tisíc absolventov. O kvalitných programátorov alebo strojárov majú firmy záujem, pedagógovia, ekonómovia či právnici si hľadajú prácu oveľa ťažšie.
„Vážnym problémom je nemožnosť čerstvých absolventov nájsť si prácu vo svojom odbore. Štruktúra, počet a kvalita absolventov len málo zodpovedá očakávaniam trhu práce,“ uviedla Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu a vedúca projektu.
Z analýzy vyplýva päť dôvodov, prečo si vyskoškoláci ťažko hľadajú zamestnanie.
1. Masifikácia vysokého školstva – trh práce nedokáže absorbovať tisíce absolventov škôl. „Snaha o pro forma dobiehanie v medzinárodných štatistikách spôsobila boom vysokých škôl bez garancie kvality výstupu,“ tvrdí Kleštincová. Aj keď ľudia pocit, že na vysokú školu ide „každý“ maturant, v štatistikách sa to neodráža. Slovensko zaostáva v podieli vysokoškolsky vzdelanej populácie kvôli nízkej kvalite, a tým aj popularite bakalárskeho štúdia. V iných krajinách je toto štúdium prakticky zamerané a zamestnávatelia ho akceptujú ako ukončené Vš štúdium.
2. Inflácia hodnoty diplomu na trhu práce – mnohí považujú diplom za nutnosť napriek tomu, že zamestnávatelia poukazujú na akútny nedostatok prakticky zručných kandidátov z odborných stredných škôl. Kvôli otáznej kvalite mnohých Vš nepovažujú zamestnávatelia diplom za garanciu alebo signál kvality kandidáta. Výsledkom je, že absolventi Vš sú nútení prijímať pracovné pozície, ktoré zvládnu aj stredoškoláci.
3. Prevaha humanitne zameraných absolventov – až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca). Ľahšia cesta k diplomu vedie však na úrad práce. Zamestnávatelia dlhodobo hlásia najmä akútny nedostatok technikov (programátori, stavbári, strojári, elektrotechnici atď.).
4. Bariéra medzi trhom práce a trhom vzdelávania – tieto dva svety veľmi slabo komunikujú. Na jednej strane zamestnávatelia volajú po praktickejšie, technickejšie, svetovejšie zameraných absolventoch. Na strane druhej však ponuka vysokých škôl tieto požiadavky nereflektuje. Otázkou je, či čakať na zmenu ich postoja alebo hľadať motivačné nástroje, ktoré ju urýchlia.
5. Absencia monitoringu uplatnenia absolventov – na absolventskom trhu práce vládne informačné vákuum. Na Slovensku neexistujú štatistiky, ktoré by vniesli svetlo do otázky uplatniteľnosti absolventov, ateda aj efektívnosti investície vynaloženej štátom na ich štúdium, uvádza výskum IHP.
Inštitút hospodárskej politiky chce prostredníctvom projektu Nemaj na saláme rozprúdiť diskusiu o vzdelávacom systéme na Slovensku. Na webovej stránke projektu môžete nájsť informácie o niektorých povolaniach – akú majú perspektívu, čo od nich firmy chcú, koľko sa v ktorej profesii zarába, zároveň s príkladmi úspešných ľudí v jednotlivých oblastiach.