Koho možno vydediť
Kedy možno napadnúť závet, ako dedia partneri, manželia, akým spôsobom sú chránené dedičské práva maloletých detí? Na tieto a ďalšie otázky, ktoré vyplývajú aj z listov našich čitateľov, odpovedala notárka Zuzana Grófiková.
Z akých dôvodov sa zvyknú závety spochybňovať? Kedy ich možno napadnúť?
O žiadnej listine nemožno povedať, že je nenapadnuteľná. Rovnako tak ako ani o žiadnom právnom úkone. Ide len o to, vyhotoviť ju tak, aby sa táto možnosť minimalizovala. Stretávame sa najmä s neplatnými listinami, ktorým chýba buď niektorá náležitosť z formálnej stránky – napríklad dátum, alebo je listina predmetom sporu v konaní z dôvodu pochybnosti o pravosti písma poručiteľa, prípadne jeho podpisu.
Najistejšou formou závetu, ako aj listiny o vydedení je teda notárska zápisnica?
Áno, potvrdzuje to aj prax. Netvrdím to preto, že by som chcela preferovať moje povolanie. Opieram sa o viacročné praktické skúsenosti svoje aj mojich kolegov. Takáto listina má vyššiu právnu silu, navyše závetca má možnosť poradiť sa pri jeho zriadení s odborníkom – notárom. Závet sa ihneď po spísaní zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov, čo vylučuje možnosť jeho zneužitia či straty po smrti závetcu.
Dá sa poradiť, ako môže spísať závet človek sám a kedy za účasti svedkov?
Závet môže mať tri podoby. Človek môže napísať celý vlastnoručne, vlastnou rukou ho podpíše a vlastnou rukou napíše dátum – uvedie deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal. Prítomnosť dvoch svedkov sa vyžaduje, ak závet spíše iná osoba ako závetca, alebo ho spíše závetca, ale inak ako vlastnou rukou, napríklad aj na počítači. Takýto závet musí byť datovaný a podpísaný vlastnou rukou závetcu. Pri oboch formách závetu sa však závetca vystavuje určitej miere rizika, že po jeho smrti bude niekto spochybňovať, či ide o jeho písmo alebo podpis, prípadne závet vôbec nie je v konaní predložený, a teda sa podľa neho ani nededí. Táto otázka je následne predmetom preukazovania v občianskom súdnom konaní, počas ktorého sa dedičské konanie prerušuje. Závetní dedičia sú tak vystavení neistote a psychickej nepohode.
Za akých okolností môže pri spísaní závetu byť nápomocný notár?
Notár pôsobí okrem svojej kancelárie aj na iných miestach, a to na požiadanie účastníka, zväčša ak sa pre fyzické prekážky nemôže dostaviť k notárovi. Na požiadanie môže prísť napríklad aj do nemocnice, do bytu závetcu a podobne. Závet môže zhotoviť aj osobe, ktorá nemôže čítať alebo písať, a to formou notárskej zápisnice, za prítomnosti svedkov.
Poďme ku konkrétnym otázkam. Manželia si spoločne počas manželstva postavili rodinný dom, kúpili auto, nábytok. Mohli by za života urobiť závet tak, že ak jeden z nich zomrie, druhý jeho polovicu zdedí? Je to možné, aj keď majú deti, môžu ich z dedenia vynechať?
Áno, je to možné, ale… Takýto závet je tzv. relatívne neplatný. Podľa nášho právneho poriadku majú deti – a ostatní potomkovia – akési chránené postavenie. V dedičstve ich nemožno závetom opomenúť – vynechať. Táto relatívna neplatnosť znamená, že ak o to v dedičskom konaní takto opomenutý potomok požiada, dostane sa mu z dedičstva aspoň toľko, koľko by činila polovica jeho zákonného dedičského podielu, ak by závet neexistoval. Ak je však potomok maloletý, má nárok na celý svoj zákonný dedičský podiel. Pri zriaďovaní závetu notár o týchto možnostiach závetcu vždy poučuje.
Manželia majú dve deti a vlastnia rodinný dom. Jedno dieťa už obdarovali sumou, ktorá zodpovedá polovici domu. Ďalší syn s nimi ostal v dome bývať a s ich súhlasom ho zrekonštruoval. Môžu teraz spísať závet, že po ich smrti dom pripadne tomuto synovi?
Je len na vôli rodičov, ako sa rozhodnú. V každom prípade považujem za vhodné poradiť sa s odborníkom. Len na základe všetkých rodinných súvislostí dokáže notár nájsť správne riešenie danej situácie tak, aby rešpektovalo vôľu všetkých zúčastnených strán a predišlo sa možným sporom v budúcnosti.
Mama darovala svojej dcére polovicu rodinného domu s tým, že ju doopatruje. Keďže je slobodná, chcela by byt darovať ďalej synovcovi s tým, že ak by ona nemohla splniť záväzok, napríklad ak by zomrela skôr ako mama, preberie ho synovec na seba. Je to možné?
Ide o pomerne komplikovanú situáciu, aj ľudsky, aj právne. V prvom rade považujem za potrebné upozorniť, že pre darovanie je charakteristická bezodplatnosť. Nemožno ho ničím podmieňovať. Neviem si dostatočne predstaviť, ako chce preniesť dcéra tento svoj záväzok ďalej, navyše ak ide len o záväzok v morálnej rovine. Navyše nie sú známe ďalšierodinné vzťahy a súvislosti. V každom prípade opäť zdôrazňujem potrebu poradiť sa s odborníkom.
Ako sa započíta dar do dedičského podielu obdarovaného? Z akej hodnoty sa vychádza, z hodnoty v čase, keď bol dedič obdarovaný? Čo ak aj ostatní dedičia prispeli na zhodnotenie daru, napríklad vložili svoju prácu a peniaze do darovaného domu.
Zápočet daru na dedičský podiel je špecifický inštitút dedičského práva a je pomerne zriedkavý. Vychádza sa vždy z hodnoty daru v čase darovania. Z toho dôvodu má svoj význam uvádzanie hodnoty daru do darovacích zmlúv. Otázka zhodnotenia daru inými osobami by bola predmetom dokazovania v konaní.
V prípade, že niekto vlastní pozemky mimo zastavaných území, oplatí sa ich darovať ešte za života povedzme deťom? Dalo by sa porovnať, či sa platí viac za vklad zmlúv do katastra alebo za prejednanie týchto pozemkov ako dedičstva?
Na túto otázku nikto nemôže odpovedať jednoznačne. Závisí to výlučne od danej konkrétnej situácie. Upraviť právne pomery medzi rodinnými príslušníkmi kúpnou či darovacou zmluvou alebo závetom, či žiadnym z úkonov vyžaduje poznať pomery medzi nimi a ich úmysel do budúcnosti. Na základe týchto poznatkov notár dokáže správnym úkonom upraviť právne ich vzájomné vzťahy aj do budúcnosti vrátane finančných dosahov.
V prípade, že má niekto podiely na pozemkoch v urbárskych lesoch, ako sa môžu dedičia dohodnúť o ich rozdelení počas dedičského konania?
Tento problém je pomerne častý. Slovo problém som použila z dôvodu, že pri možnosti uzavrieť dedičskú dohodu narážame zväčša na neochotu dedičov vzdať sa svojho podielu v prospech iného dediča, čo možno považovať za prirodzené. Zákonom č. 180/1995 Z.z. bol zavedený tzv. zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov a ani v dedičskom konaní nemožno schváliť dohodu dedičov, ktorou by vznikla menšia ako zákonom určená výmera pozemkov. Pri urbárskych pozemkoch je to mimoriadne dôležité. Podielové spoluvlastníctvo v takýchto pozemkových spoločenstvách upravuje zákon č. 181/1995 Z.z. v platnom znení.
Ako dedia maloleté deti a ako sú zaručené ich dedičské práva počas dedičského konania?
Maloleté deti dedia rovnako ako plnoleté deti v prvej dedičskej skupine spolu s pozostalým manželom poručiteľa. Zvýšenú ochranu maloletých detí nájdeme len pri závetnom dedení, ak sú zo závetu vynechané. Ich ochrana spočíva v tom, že pri uplatnení relatívnej neplatnosti závetu – stačí vyhlásenie v dedičskom konaní, majú nárok a aj im patrí celý ich zákonný dedičský podiel. Z procesného hľadiska musia byť maloleté deti zastúpené v dedičskom konaní svojím zákonným zástupcom, je ním obyčajne rodič, alebo ak je záujem zákonného zástupcu v kolízii so záujmami maloletého dieťaťa – vtedy ak dedia súčasne, ustanoví sa maloletému dedičovi na účely dedičského konania kolízny opatrovník. Môže ním byť aj rodinný príslušník. Zastupovanie sa končí právoplatným ukončením dedičského konania.
Nie je celkom jasné, čo patrí do dedičstva a čo nepatrí, ak zomrie jeden z manželov a išlo o podnikateľa. Ako sa počas dedičského konania postupuje pri oddelení majetku, ktorý patrí výlučne do vlastníctva pozostalého manžela?
Pri začatí dedičského konania je potrebné si ujasniť, či mali manželia modifikované svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, prípadne či bolo zrušené. Podľa toho potom notár zaradí majetok buď do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa v dedičstve následne aj vysporiada, alebo ako výlučný majetok.
Dnes už spolu bežne žijú dvaja ľudia – aj rovnakého pohlavia – bez toho, aby sa zosobášili. Ako dedia?
Zákon nerozlišuje, či ide o osobu opačného, alebo rovnakého pohlavia. Ak niekto žije s partnerom v spoločnej domácnosti, nie sú zosobášení a majú záujem jeden po druhom dediť, majú možnosť riešiť túto otázku za života zriadením závetu. Právne poradenstvo im poskytne ktorýkoľvek notár. V prípade, ak dôjde k úmrtiu jedného z nich a závet nezanechá, prichádza do úvahy iba dedenie zo zákona. Predpokladom dedenia zo zákona budú v tomto prípade – vylúčenie prvej dedičskej skupiny, do ktorej patrí manželka, deti, prípadne ďalší potomkovia. Ak takíto dedičia nezostali, daný partner by dedil spolu s rodičmi nebohého partnera v druhej dedičskej skupine, ale len za predpokladu, že aspoň jeden rok pred smrťou žili obaja partneri spolu v spoločnej domácnosti a zároveň sa o túto domácnosť spoločne starali, alebo jeden z nich bol odkázaný výživou na toho druhého.
Kedy dedia aj súrodenci, kedy rodičia, prípadne netere a synovci?
Predpokladám, že otázka smeruje k zákonnému dedeniu. Zákon rozlišuje štyri dedičské skupiny a podskupiny v niektorých z nich. V prvej dedičskej skupine dedí pozostalý manžel poručiteľa spolu deťmi poručiteľa, rovnakým dielom.
Len deti z manželstva?
Nie, nie je podstatné, či ide o manželské, alebo nemanželské deti, prioritu nemajú teda deti zo žiadnych vzťahov. Ak nededí niektoré dieťa poručiteľa, na jeho miesto nastupujú jeho deti – poručiteľovi vnuci, a tak ďalej. Ak však poručiteľ nemá žiadnych potomkov, dedí v druhej dedičskej skupine jeho pozostalý manžel spolu s rodičmi poručiteľa.
Na aký podiel majú nárok?
Manžel vždy dedí aspoň polovicu dedičstva, rodičia poručiteľa dedia rovnakým dielom. V druhej dedičskej skupine dedí aj tzv. spolužijúca osoba. Ak nededí žiaden z dedičov prvej skupiny, ani pozostalý manžel, ani žiaden z rodičov poručiteľa, dedia v tretej dedičskej skupine súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúca osoba – táto však nemôže dediť sama v druhej dedičskej skupine, obdobne ako pozostalý manžel poručiteľa nemôže byť sám dedičom prvej dedičskej skupiny. Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, na jeho miesto nastupujú jeho deti – synovci a netere poručiteľa, pričom ak by tieto tiež nededili, ďalej sa už neuplatní princíp reprezentácie, t. j. deti synovcov a neterí poručiteľa už nededia. Vo štvrtej dedičskej skupine dedia prarodičia poručiteľa z oboch strán a ich deti – teda strýkovia a netere poručiteľa.
Kto môže o dedičstvo prísť?
Prísť o dedičstvo vo mne navodzuje pocit, že máte na mysli, ak niekto nedobrovoľne príde o majetok z dedičstva. Ako jediný prípad možno uviesť dedičskú nespôsobilosť. Vôbec nebude dediť ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Zdôrazňujem, že musí ísť o úmyselný trestný čin. Alebo ak sa dopustí zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, napríklad ak zničí závet. Dediť môže, ak mu poručiteľ takýto čin odpustí. Odpustenie musí nastať za života poručiteľa.
Koho možno vydediť?
Deti a ostatných potomkov – vnukov, pravnukov a ich ďalších potomkov, a to len na základe štyroch fixne stanovených dôvodov určených zákonom. Ostatné osoby možno vylúčiť z dedenia jednoduchým spôsobom a to tým, že ich v závete jednoducho neurčíte ako dedičov.