Invalidných dôchodcov stále pribúda

Kto a za akých podmienok sa stáva invalidným? „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ hovorí riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

„Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetľuje ďalej Ďuriačová. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.

Každý, kto chce požiadať o invalidný dôchodok, musí podať v pobočke Sociálnej poisťovne písomnú žiadosť. „V konaní o priznanie invalidného dôchodku miestne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne spíše žiadosť o invalidný dôchodok a posúdi invaliditu občana spravidla plynule za sebou v jeden deň,“ vraví Ďuriačová a zároveň upozorňuje, že ak má občan z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri chorobe, o priznanie invalidného dôchodku je vhodné požiadať až keď je známy deň zániku nároku na uvedené dávky. Bez určenia tohto dňa nie je možné rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku. Na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky: byť invalidným, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplniť podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok.

„Nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť aj nezaopatrenému dieťaťu, najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku, ktoré má na Slovensku trvalý pobyt. Nárok naň má aj občan, ktorý sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšil 26 rokov veku.“

Sociálna poisťovňa rozhoduje o žiadosti najneskôr do 60 dní od začatia konania. „V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo žiadateľovi o dôchodok písomne oznámime,“ vysvetľuje Ďuriačová.

Stávajú sa však prípady, keď žiadateľ nemá vydokumentované všetky doby poistenia. Sú to zvyčajne prípady, ak pracoval v zahraničí. Často si tieto doklady nedokáže sám vybaviť, a tak to rieši sekcia dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa osloví príslušnú inštitúciu v inom štáte a požiada o dobu poistenia. Tam môže vzniknúť problém, pretože tieto potvrdenia neposielajú obratom. Konanie sa teda preruší do zistenia skutkového stavu a keď sa doručia podklady, proces pokračuje. Lehoty tak nie je možné dodržať z objektívnych dôvodov.

Kontrolné prehliadky

Celý proces sa však priznaním invalidného dôchodku nekončí. Sociálna poisťovňa predvoláva invalidných dôchodcov na kontrolné lekárske prehliadky. „Robí tak vtedy, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu poistenca a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prvá kontrolná lekárska prehliadka sa stanovuje spravidla po jednom roku trvania invalidity. Overí sa správnosť prognostického hodnotenia posudkového lekára, realizácia odporúčaných rehabilitačných, liečebných, diagnostických postupov, vývoj a ďalšia prognóza.“

Vykonáva sa v lehote určenej pri predchádzajúcom posúdení alebo aj skôr, ak sa zistia posudkovo významné skutočnosti, napríklad nastanú legislatívne zmeny alebo prídu podnety od ľudí či organizácie. „Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia,“ dodáva Ďuriačová. Podľa jej slov je povinnosťou poberateľa invalidného dôchodku zúčastniť sa na takejto prehliadke. „Ak sa poberateľ tejto dôchodkovej dávky nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu, výplatu invalidného dôchodku môže Sociálna poisťovňa zastaviť.“

O zvýšenie treba žiadať

Po priznaní invalidného dôchodku môže poistenec z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu znovu požiadať o posúdenie invalidity a stanovenie miery poklesu schopnosti pracovať.

Zhoršenie zdravotného stavu však musí byť preukázané a potvrdené odbornými lekárskymi nálezmi. Za istých okolností je možné invalidný dôchodok aj zvýšiť už po jeho priznaní.

Aj v tomto smere však platia prísne a presné pravidlá. „Invalidný dôchodok je možné po jeho priznaní zvýšiť, ak jeho poberateľ dodatočne predloží hodnoverné doklady o dobe zamestnania alebo o sume hrubých zárobkov, ktoré neboli pre nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku zhodnotené, alebo sa mu zhorší zdravotný stav. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť preukázané a potvrdené odbornými lekárskymi nálezmi,“ konštatuje Jana Ďuriačová. O zvýšenie dávky však stačí požiadať neformálne listom, nie je na to potrebné špeciálne tlačivo.

Invalidný dôchodca môže navyše popri poberaní penzijnej dávky aj pracovať. V súčasnosti zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu z dôvodu, že jeho poberateľ pracuje.

Invalidný dôchodca nemusí byť zdravotne postihnutý

Faktom je, že človek, ktorý je invalidný, nemusí byť zároveň aj ťažko zdravotne postihnutý a naopak. Tieto dve skutočnosti si mnoho ľudí stále mýli.

Žiadosť o uznanie invalidity posudzuje Sociálna poisťovňa a ak je človek uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, má nárok na invalidný dôchodok.

O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby však rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu. Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, resp. zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život.

Mnoho ľudí si myslí, že ak majú priznaný invalidný dôchodok, majú nárok aj na kompenzačné príspevky. Lenže ak nie sú zároveň držiteľmi preukazu ŤZP, na príspevky nárok nemajú. Rovnako nemajú všetci nárok ani na parkovací preukaz.

Ťažké zdravotné postihnutie je totiž postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent, kým pri invalidite môže byť aj nižšia. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností. Pod invaliditou sa zas rozumie dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď človeku poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.