Jablko roka od obrábača kovov
Jeden z najväčších predajcov záhradkárskej techniky sa nedávno v Česku pochválil, ako utešene mu rastú tržby. Vyššie predaje spája s reakciou ľudí na rastúce množstvo potravinových škandálov. Záhradkárčenie sa znova stáva hitom. Aj na Slovensku badať prvé oživenie. Pôda opäť priťahuje a dáva zmysel žitiu.
Nový rozmer života našiel v záhradke aj päťdesiatosemročný Rudolf Hollý, obrábač kovov z Dubnice nad Váhom. Hlavu mu zdobí bohatá, no už strieborná štica vlasov a na tvári hrá spokojnosť. Akoby nie, stal sa najlepším amatérskym ovocinárom za rok 2012. Sýtočervený Rubín z jeho záhradky získal titul Jablko roka.
Keď sa v roku 2000 Rudolfovi Hollému konečne splnil sen o vlastnej záhradke, vrhol sa so všetkou energiou do premeny neveľkého, päťárového pozemku. Keby sa pôvodný užívateľ prišiel pozrieť do dubnickej záhradkárskej osady, svoju bývalú záhradku by nespoznal. Hollý z nej urobil malý intenzívny sad, ktorý rodí toľko ovocia, že ho má na rozdávanie pre všetkých známych.
„Staré vysoké stromy som nahradil stromčekmi, ktoré rastú na podpníku M9. Ich tvar pripomína štíhle vreteno, ale hoci sú útle vzrastom, sú to nebývalo úrodné jablone,“ vraví Hollý. Začínal s jednou lopatou, rýľom, fúrikom a ovocinárskymi nožnicami. Ale aj nebývalou vervou a jasnou predstavou, čo chce pestovať. Na 470 štvorcových metroch pestuje 22 jabloní desiatich odrôd, k tomu treba prirátať päť marhúľ, tri broskyne, čerešňu, ríbezle, egreše a najnovšie sa chystá sadiť kivi.
Vraví, že nikde si tak skvele neoddýchne ako v záhrade. „Nachádzam tu pokoj a vidím, ako príroda v priebehu roka mojím a manželkiným pričinením odmeňuje človeka najprv pohľadom a potom plodmi za prácu, ktorú venuje pôde a stromom.“
Hollý sa netají tým, že stromy strieka, ale dovedna je to 5–6 postrekov, v porovnaní s 25, ku ktorým siahajú v západoeurópskych sadoch. Minimum chémie mu umožnili odrody, ktoré sú odolné voči chorobám a tiež prevencia. „Včasný zásah stromu pomôže a plody sú potom zdravé,“ vraví úspešný záhradkár.
Hollý začínal záhradkárčiť dosť neskoro, mal 46 rokov, ale začať budovať svoju záhradu podľa neho nikdy nie je neskoro. Myslí si to aj Eduard Jakúbek, predseda Slovenského zväzu záhradkárov. Tento muž má na ovocinárskych výstavách vždy dav nadšených obdivovateľov, keď robí praktické ukážky rezu stromčekov.
Posledné tri roky prednáša Eduard Jakúbek na univerzite tretieho veku v Prešove. „Počet poslucháčov rastie. Seniori nachádzajú novú životnú motiváciu. Mnohí ovládajú počítač a teraz sú šťastní, lebo zvládli aj ovocinársku gramotnosť, ktorá je pre Slovensko nesmierne dôležitá,“ podotkne ovocinár Jakúbek.
Sú to práve seniori, ktorí môžu a aj zapaľujú záujem o pestovanie stromov u detí – svojich vnukov, alebo na školách. „Keď ľuďom vysvetlíme, ako sa majú o stromy starať, dajú sa s radosťou do práce. Veď mnohých odrádza od pestovania práve chýbajúca zručnosť, ale tú možno získať,“ vraví Jakúbek.
Málokde sa tak prelína osobný záujem občanov so spoločným záujmom o zveľadenie krajiny ako v záhradkárčení. Slovensko má veľa nevyužitej pôdy. Jej premena na sady či oživenie starých, ako to urobil Rudolf Hollý, prináša nielen priamy úžitok v podobe zdravého ovocia, ale aj potrebnú psychohygienu – očistu ľudskej duše v dobe plnej stresov. Čím viac bude mať Rudolf Hollý nasledovníkov, tým skôr sa začne v našej krajine lepšie žiť a dýchať.