TOP 10 najslávnejších jedál sveta
10. Croissant (Francúzsko)Pôvod slova: Slovo pochádza z francúzštiny a znamená „rastúci“ alebo „polmesiac“ (v zmysle fázy mesiaca). Názov dokonale opisuje jeho ikonický tvar.
Zaujímavosť: Hoci je symbolom Francúzska, jeho predchodcom je rakúsky „Kipferl“. Francúzi ho „len“ zdokonalili použitím lístkového cesta.
Pozor na: Pri domácej príprave je nepriateľom teplo. Maslo v ceste sa nesmie roztopiť skôr, než ide do rúry, inak namiesto nadýchaných vrstiev dostaneš mastnú buchtu.
Pikoška: Správny croissant musí pri zahryznutí „snežiť“ omrvinky všade naokolo. Ak nie je chrumkavý, je to len rožok v prevleku.
9. Pad Thai (Thajsko)Pôvod slova: Názov doslova znamená „thajské praženie“. Slovo „Pad“ (ผัด) v thajčine znamená „pražiť na panvici“ a „Thai“ (ไทย) odkazuje na národ Thajska.
Z histórie: Bolo vytvorené v 30. rokoch 20. storočia thajskou vládou s cieľom podporiť národnú identitu a znížiť spotrebu ryže (používali sa ryžové rezance, ktoré boli lacnejšie na výrobu).
Tip na prípravu: Nikdy nepreváraj rezance! Stačí ich namočiť do vlažnej vody, kým nie sú ohybné. Dozrejú až na panvici s omáčkou.
8. Tacos (Mexiko)Pôvod slova: Pôvod slova je nejasný, ale najsilnejšia teória ho spája s mexickými baníkmi na striebro v 18. storočí. Tí používali „tacos“ – papierové obaly naplnené pušným prachom, ktoré vkladali do skalných dier ako nálože. Prvé zmienky o „tacos de minero“ (baníckych tacos) naznačujú, že prenesene išlo o „výbušnú“ chuť alebo jednoducho o „balíček“.
Tip na prípravu: Skutočné mexické taco je o tortille. Ak ju pred plnením poriadne nenahreješ na suchej panvici (kým nezačne jemne pukať), stratí svoju pružnosť a chuť.
Pikoška: Skutočné mexické taco nikdy nemá tvrdú „U“ škrupinu (to je americký vynález) a zásadne sa je rukami.
7. Peking Duck – Pekinská kačica (Čína)Pôvod slova: Tu je to jasné – názov odkazuje na mesto Peking (Beijing) a hlavnú surovinu, kačicu. V čínštine sa nazýva 北京烤鸭 (Běijīng kǎoyā), čo znamená „pekinská pečená kačica“.
Z histórie: Kedysi výsostné jedlo cisárov. Príprava trvá aj 24 hodín, počas ktorých sa pod kožu kačice vháňa vzduch, aby sa oddelila od mäsa.
Tip na prípravu: Doma je najdôležitejšia suchá koža. Pred pečením ju nechaj v chladničke nezakrytú aspoň noc, aby sa poriadne vysušila – len tak bude chrumkavá.
Pikoška: Tradične sa kačica krája na presne 108 kúskov, čo je v čínskej kultúre posvätné číslo.
6. Hamburger (USA/Nemecko)Pôvod slova: Slovo „hamburger“ znamená „niečo alebo niekto z mesta Hamburg“. Názov vznikol podľa nemeckého prístavného mesta Hamburg, odkiaľ nemeckí imigranti v 19. storočí priniesli do Ameriky recept na mletý „steak“.
Tip na prípravu: Mäso pri formovaní v strede jemne zatlač palcom, aby vznikla jamka. Zabrániš tomu, aby sa burger počas pečenia nafúkol do tvaru tenisovej loptičky.
Pikoška: Prvé burgery sa v USA predávali ako „steak v štýle Hamburgu“ a podávali sa medzi dvoma plátkami bieleho chleba, nie v žemli.
5. Ramen (Japonsko)Pôvod slova: Slovo „ramen“ je japonskou výslovnosťou čínskeho slova 拉麺 (lāmiàn), čo znamená „ťahané rezance“. Názov odkazuje na techniku ručného ťahania a naťahovania pšeničného cesta do dlhých rezancov.
Zaujímavosť: Ramen nie je len polievka, je to veda. Existujú múzeá ramenu a majstri sa učia variť vývar roky.
Pozor na: Vajce (Ajitsuke Tamago). Musí mať pevné bielko, ale tekutý, krémový žĺtok. Dosiahneš to presne 6 a pol minútovým varením a následným šokovým schladením v ľade.
Pikoška: Pri jedení ramenu je slušné (a žiaduce) hlasno srkať. Pomáha to ochladiť rezance a zvýrazniť chuť.
4. Paella (Španielsko)Pôvod slova: Slovo „paella“ pochádza z valencijčiny a znamená jednoducho „panvica“. Odvodilo sa od latinského slova *patella*, ktoré tiež označovalo plochú panvicu na varenie. Hoci paella dnes označuje jedlo, pôvodne išlo o nádobu, v ktorej sa varilo.
Tip na prípravu: Najlepšia časť je socarrat – tá jemne pripečená, chrumkavá vrstva ryže na dne panvice. Počas varenia ryžu nikdy nemiešaj!
3. Sushi (Japonsko)Pôvod slova: Slovo „sushi“ sa v starovekej japončine spájalo s významom „kyslá chuť“. Tento názov odkazuje na pôvodný proces fermentácie, kedy sa ryža používala na konzervovanie rýb, pričom ryža získala kyslú chuť (a nakoniec sa vyhadzovala).
Pozor na: Teplota ryže. Ryža na sushi by mala mať teplotu ľudského tela. Príliš studená ryža z chladničky zabíja jemnú chuť ryby.
2. Špagety Carbonara (Taliansko)Pôvod slova: Slovo „spaghetti“ je plurál od talianskeho slova *spaghetto*, ktoré je zdrobneninou slova *spago*, čo znamená „šnúrka“ alebo „povrázok“. Názov tak dokonale vystihuje tvar týchto cestovín. Prívlastok „carbonara“ sa najčastejšie spája so slovom *carbonaro* (uhoľník) a teóriou, že išlo o obľúbené a výživné jedlo rímskych uhliarov.
Pozor na (Zlaté pravidlo Carbonary): Nikdy, ale skutočne nikdy nepoužívaj smotanu. Krémovú konzistenciu dosiahneš len emulziou horúcej vody z cestovín, nastrúhaného syra (Pecorino/Parmesan) a vaječných žĺtkov. Ak pridáš vajcia na príliš horúcu panvicu, skončíš s praženicou. Panvicu musíš pred pridaním vajíčok odstaviť z ohňa!
1. Pizza Napoletana (Taliansko)Pôvod slova: Pôvod slova je stále nejasný, ale vedci ho najčastejšie spájajú s latinským slovom „pinsa“ – od slova *pinsere*, čo znamená „tlačiť“, „hnietiť“ alebo „mlátiť“ (v zmysle spracovania cesta). Iná teória hovorí o gréckom pôvode (od slova *pitta* – plochý chlieb).
Z histórie: Pizza Margherita bola pomenovaná po kráľovnej Margite a jej farby (baza, mozzarella, paradajka) reprezentujú taliansku vlajku.
Pozor na: Voda v mozzarelle. Ak používaš čerstvú mozzarellu, nakrájaj ju a nechaj odkvapkať hodinu vopred, inak budeš mať z pizze jazierko.
Pikoška: Najdrahšia pizza na svete stojí 12 000 dolárov, pripravujú ju doma u zákazníka traja šéfkuchári a trvá to 72 hodín.