Kardiostimulátor môže pomôcť chorým psom
Kardiostimulátory, ktoré sa už veľa rokov operačne zavádzajú ľuďom na povzbudenie činnosti srdca, začínajú byť tiež bežnou liečbou psov. V USA ich voperujú až päťsto ročne. Prvú operáciu tohto druhu urobil na psovi v polovici 80. rokov profesor kardiovaskulárnej medicíny David Sisson z Oregonskej štátnej univerzity.
Považuje to za splátku dlhu, ktorý ľudia voči psom majú z obdobia testovania tejto technológie. S jej vývojom sa začalo v 40. rokoch minulého storočia a psy vtedy boli hlavnými pokusnými zvieratami.
Do klubu vyvolených, ktorí dostali možnosť „opraviť“ činnosť srdca, patrí i labrador Grommit zo štátu Indiana. Stimulátor dostal v roku 2006, keď veterinár zistil výpadky srdcovej činnosti, ktoré ohrozovali Grommitov život. Jeho majiteľka Molly Hareová vtedy vôbec neváhala, aj keď zákrok stál dvetisíc dolárov. Zverila Grommita doktorovi Henrymu Greenovi z Purdueovej univerzity. „Mala som na výber prísť raz domov a nájsť ho mŕtveho na zemi, alebo zvoliť stimulátor a dopriať mu dlhý a zdravý život. Rozhodla som sa pre to druhé,“ hovorí Hareová.
Operácia trvá dve hodiny a pacienti sú väčšinou po jednom alebo dvoch dňoch prepustení domov. Potom musia majitelia zaistiť, aby bol psík asi mesiac v pokoji, aby sa drôty zavedené do srdca dobre zahojili a nezmenili pozíciu. V prípade tridsaťkilového Grommita to znamenalo znášať ho po schodoch na prechádzky.
Grommit dokáže ležať pokojne na stole, keď ho Green a traja študenti veterinárnej kardiológie vyšetrujú a zisťujú, že prístroj funguje výborne aj po štyroch rokoch.
Green svoj prvý implantát voperoval psiemu pacientovi pred desiatimi rokmi a teraz túto operáciu robí tak dvadsaťkrát do roka. Zásuvka jeho pracovného stola preteká pohľadnicami a pozdravmi vďačných majiteľov pacientov.
Podľa Sissona bol prvý kardiostimulátor psovi voperovaný v roku 1968. Zákrokov pribúdalo len pomaly, pretože stimulátorov nebolo dosť na to, aby sa mohli využívať aj pre psy a boli tiež drahé. Všetko sa urýchlilo v 80. rokoch. Vtedy začali pohrebné ústavy veterinárom poskytovať kardiostimulátory odobrané zosnulým. Situáciu však skomplikovalo šírenie nákazy vírusom HIV a obava z nákazy z použitých stimulátorov.
Dnes je väčšina prístrojov využívaných vo veterinárnych ordináciách nová. Sú to najčastejšie dary výrobcov, ktorí sa takto zbavujú stimulátorov so slabšími batériami. Kardiostimulátory, ktorých ceny sa pohybujú za normálnych okolností od 5– do 10-tisíc dolárov, zhromažďuje Sissonom založená nezisková organizácia CanPacers. Veterinárom ich predávajú za 500 dolárov a výťažok ide na výskum veterinárnej kardiológie.