Posledný let pre Discovery, prvý pre robota
Raketoplán Discovery sa má po niekoľkomesačných odkladoch dnes vydať z floridského Mysu Canaveral na svoju poslednú, jedenásťdňovú misiu. Americká vesmírna agentúra NASA uvádza, že počasie na 80 percent umožní štart naplánovaný na 22:50 nášho času.
Discovery je najdlhšie slúžiacim a najvyťaženejším zo štyroch raketoplánov NASA. Prvýkrát vyletel na obežnú dráhu Zeme roku 1984. V rámci svojho 39. a posledného letu zamieri na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam okrem šiestich astronautov a obvyklých zásob dopraví aj humanoidného robota Robonauta 2 (R2). Pôjde vôbec o prvého mechanického humanoida, ktorý bude vynesený do vesmíru. Súčasťou nákladu je aj logistická plošina pre prácu mimo stanice, viacúčelový modul a náhradné dielce na nutné opravy.
„Celé roky nás brával na mnoho úžasných ciest a my očakávame, že tento let sa od predchádzajúcich nebude líšiť,“ povedal o Discovery Jeff Spaulding z NASA. Plánovaný štart na poslednú misiu však počas uplynulých takmer štyroch mesiacov niekoľkokrát odložili pre úniky vodíka a potom zase pre praskliny na časti palivovej nádrže.
Problémy s palivovou nádržou
Akékoľvek poruchy podobného charakteru NASA posudzuje s najväčšou pozornosťou po skúsenostiach s raketoplánom Columbia, ktorý sa roku 2003 rozpadol a zhorel v atmosfére pri návrate z kozmu. Príčinou skazy bol vtedy úlomok izolačnej peny, ktorý krátko po štarte poškodil tepelnú izoláciu krídla. Zahynulo všetkých sedem členov posádky, podobne ako pri explózii raketoplánu Challenger krátko po štarte roku 1986.
„Palivová nádrž je teraz odolnejšia ako kedykoľvek v minulosti,“ uisťuje šéf testov raketoplánov Steve Payne. Veliteľ misie Steven Lindsey vyjadril vďaku za prácu, ktorú technici NASA venovali nečakaným opravám. Počas víkendu vyhlásil, že problémy s prasklinami boli „pravdepodobne jednou z najzložitejších technických výziev, s ktorými sme sa v posledných rokoch stretli“.
Na palube Discovery bude šesť skúsených astronautov. Jeden z dvojice mužov, ktorí sa počas misie vydajú do voľného kozmu, Stephen Bowen, sa stal členom posádky len minulý mesiac. Nahradil totiž kolegu Timothyho Kopru, ktorý sa zranil pri jazde na bicykli.
30 rokov raketoplánov
Program letov raketoplánov sa po 30 rokoch chýli ku koncu. NASA na obežnú dráhu do polovice tohto roka naposledy vyšle ešte dva ďalšie raketoplány a potom si vesmírnu flotilu zrejme rozoberú múzeá letectva a dobývania kozmu. V apríli sa má na svoju poslednú cestu do vesmíru vydať raketoplán Endeavour a koncom júna Atlantis.
Raketoplány mali v posledných rokoch na starosti predovšetkým dopravovanie zásob a posádok na ISS. Túto úlohu preberajú ruské vesmírne lode Sojuz a postupne budú do misií na obežnú dráhu zapojené nové vesmírne lode súkromných firiem.
Historickým momentom bude zakotvenie Discovery na ISS ešte z jedného dôvodu. Po prvýkrát totiž budú na orbitálnom komplexe prítomné technológie všetkých hlavných vesmírnych veľmocí súčasnosti. Sú to dva ruské moduly a nákladné lode z Ruska, Japonska aj Európy. Kanada dodala robotické rameno. Práve vo štvrtok ráno má na ISS zakotviť európska nákladná loď Johannes Kepler, ktorá minulý týždeň odštartovala z Francúzskej Guyany. Pokiaľ by sa však pri jej pristátí na ISS vyskytli problémy, štart raketoplánu by mohol byť znovu ohrozený.
Od prvého letu, na ktorý odštartoval 30. októbra 1984, Discovery nalietal takmer 250 miliónov kilometrov. Počas 38 misií strávil na obežnej dráhe 351 dní, teda takmer celý rok. Zem obletel 5 628-krát a niesol celkovo 246 členov posádky. V roku 1998 bol na jeho palube najstarší človek, aký kedy letel do vesmíru – 77-ročný bývalý astronaut John Glenn.
Počas služby sa Discovery podieľal na niekoľkých medzníkoch v dejinách kozmonautiky. Okrem iného bol prvou vesmírnou loďou, ktorá „odchytila“ družicu a dopravila ju naspäť na Zem. Tento raketoplán takisto vyniesol do kozmu Hubblov teleskop.