Hubblov teleskop sčasti oslepol
Na slávnom Hubblovom teleskope, ktorý je vesmírnym okom astronómov už sedemnásť rokov, sa pokazila najnovšia a hlavná kamera. Teleskop sa tak pokazil už tretíkrát od júna minulého roku. Technické problémy postihli všetky tri zariadenia. Opraviť sa podarí zrejme len jedno. Hubble tak bude fungovať len z jednej tretiny pôvodného výkonu.
Vesmírna agentúra NASA uviedla, že poruchu Pokročilého kamerového systému ACS zrejme spôsobil elektrický skrat, ktorý odstavil zariadenie od prívodu energie.
Technici z NASA uviedli Hubblov teleskop do bezpečnostného módu v sobotu napoludnie nášho času. Do činnosti ho znovu spustili v nedeľu večer. Teleskop by mal začať opäť skúmať vesmír niekedy koncom týždňa, ale už len s použitím ostatných pozorovacích zariadení.
„Porucha nás veľmi mrzí. Systém ACS bol medzi astronómami veľmi populárny,“ povedal Preston Burch z Goddardovho strediska NASA. „Teleskop je však naďalej veľmi robustné zariadenie s veľkým prínosom pre vedu. Pokúsime sa ostávajúce funkčné zariadenia využiť na maximum,“ dodal Burch.
Pokročilý kamerový systém ACS, ktorý na teleskop nainštalovali roku 2002, sa skladá z troch elektronických kamier doplnených filtrami a rozptyľovacími zariadeniami, ktoré sú schopné zachytiť žiarenie od ultrafialového po infračervené spektrum. Od jeho fungovania závisia hlavné vedecké úlohy Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorý sa po obežnej dráhe Zeme pohybuje od roku 1990.
NASA upozorňuje, že systému pomaly vyprší doba životnosti. „ACS bol navrhnutý, aby pracoval päť rokov. Je to bežná doba životnosti väčšiny takýchto zariadenía je dosť dobre možné, že užsa blíži ku koncu,“ vysvetľuje Burch.
NASA vlani rozhodla, že teleskop prejde servisnou prehliadkou, ktorá by mu mala predĺžiť životnosť do roku 2013. Neuskutoční sa však skôr ako v máji 2008.
Hubble od začiatku pobytu na obežnej dráhe priniesol vedcom na Zem viac informácií o vesmíre ako všetci jeho predchodcovia dohromady. Urobil viac ako 750-tisíc snímok, ktoré poskytli okrem iného dôkazy o existencii takzvanej temnej hmoty a energie či supermasívnych čiernych dier. Pomohol aj spresniť údaje o veku vesmíru na 13,7 miliardy rokov a objavil najstaršie galaxie zrodené necelú miliardu rokov po vzniku kozmu.