Sonda prikývla na Einsteinove teórie
Predbežné výsledky z misie americkej vesmírnej agentúry NASA určenej na potvrdenie alebo pozmenenie všeobecnej teórie relativity ukázali, že Albert Einstein mal pravdu. Zatiaľ je to však isté len o jednej z jeho dvoch kľúčových predikcií. Na tú druhú si budeme musieť počkať do konca tohto roku.
O prvých výsledkoch misie informoval profesor Francis Everitt prostredníctvom tlačovej správy Stanfordskej univerzity. Sonda Gravity Probe B nazbierala ohromné množstvo údajov, ktoré budú vedci podrobne skúmať ešte osem mesiacov. Celá misia sa začala vynesením sondy na orbitu Zeme ešte 20. apríla 2004.
„Samotná myšlienka tejto misie vznikla už v roku 1958. Technika to v tom čase však ešte nedovoľovala uskutočniť,“ povedal Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Problém bol najmä s gyroskopmi. Sonda Gravity Probe B totiž na zmeranie dvoch efektov Einsteinovej teórie potrebovala super precízne gyroskopy v tvare gule. Podľa vedcov tie, čo použili pri súčasnom výskume, sú najdokonalejšími guľami, aké kedy človek vytvoril. Majú veľkosť pingpongovej loptičky, no po zväčšení na veľkosť Zeme by vytvorili planétu s takmer dokonale plochým povrchom. Výškové rozdiely by kolísali najviac o 3,6 metra.
Pomocou týchto gyroskopov vedci merali Einsteinom predpovedaný geodetický efekt a gravimagnetický efekt. Vytvára ich Zem a všetky masívne vesmírne telesá deformovaním okolitého časopriestoru. Tieto efekty možno prirovnať k položeniu bowlingovej gule na látku z pružného materiálu. Guľa v nej vytvorí priehlbinu, veľmi podobným spôsobom, ako Zem deformuje svoje blízke okolie. To je geodetický efekt. Ak by však gula rotovala ako naša Zem, elastickú látku by jemne ťahala za sebou a tomu fyzici hovoria gravimagnetický efekt. „Ten je však oproti geodetickému až 170-krát slabší, preto vedcom bude analýza výsledkov sondy trvať ešte mesiace,“ podotkol Baláž.
Prvý sa však potvrdiť podarilo. „Práca vedcov s týmito údajmi pripomína prácu archeológov. Vedec údaje najprv očistí buldozérom, potom nasleduje práca s lopatou až sa konečne dostane k predmetu a začne robiť s kefkami a špáradlami,“ povedal pre BBC William Bencze zo Stanfordu. Vo všeobecnosti ide o odstránenie odchýlok meraní spôsobených nedokonalosťou techniky a iných vplyvov.
„Koniec zberu údajov nastal, keď sonde po roku došlo hélium potrebné na dostatočné ochladenie zariadení,“ uviedol Baláž a dodal, že zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že sa potvrdí aj druhá Einsteinova predikcia.
Jeho majstrovskej teórii však vedci pokoj ešte nedajú. Niektorí očakávajú, že v nej objavia medzery pomocou ďalších testov. Teória totiž nie je až taká spoľahlivá, keďsa použije na supermasívne objekty, ako sú čierne diery. Týmto problémom sa už čoskoro bude zaoberať spoločný projekt NASA a Európskej vesmírnej agentúry, ktorý dostal názov Lisa.