Veľryby sú inteligentnejšie
Veľryby dlhoplutvé zrejme premýšľajú pomocou rovnakého typu mozgových buniek, ako majú ľudia, vyššie primáty či delfíny.
"Môže to znamenať, že tieto obrovské cicavce sú inteligentnejšie, ako sa dosiaľ predpokladalo. Vysvetľovalo by to schopnosť veľrýb medzi sebou komunikovať, vytvárať spoločenstvá, spolupracovať, odovzdávať si kultúrne dedičstvo a skúsenosti a používať nástroje. Objavenie týchto neurónov americkými vedcami takisto naznačuje, že zložitý mozog sa v priebehu vekov vyvinul viac ako raz alebo že väčšina živočíchov ho prestala používať. Uvádza sa to v štúdii zverejnenej časopisom The Anatomical Record.
Patrick Hof a Estel Van der Gucht z oddelenia neurologických vied lekárskej školy Mount Sinai v New Yorku skúmali mozgy veľrýb dlhoplutvých a objavili v nich tzv. „zakrútené“ neuróny. Nachádzali sa v tej istej časti mozgu ako u ľudí alebo primátov.
Vedci presnú funkciu týchto neurónov nepoznajú. Často ich však spájajú so schopnosťou učiť sa, pamätať si a rozoznávať svet okolo seba. Zároveň tieto bunky môže napadnúť Alzheimerova choroba a iné mozgové poruchy, ktoré spôsobujú autizmus a schizofréniu.
Zakrútené neuróny majú v mozgu aj zubaté veľryby, ako je napríklad kosatka dravá. Veľryby so zubami sa všeobecne považujú za inteligentnejšie ako kosticovce, ktoré nemajú zuby. Namiesto nich majú rohovinové pláty, ktoré visia z hornej čeľusti. Tieto pláty fungujú ako velikánske filtre, ktoré oddeľujú malé živočíchy od morskej vody.
O veľrybách sa mylne hovorí ako o rybách. V skutočnosti však ide o cicavce. Ako príslušníci triedy cicavcov sú aj veľryby teplokrvné, dýchajú vzduch pomocou pľúc, rodia živé mláďatá a dojčia ich vlastným mliekom a dokonca majú aj srsť, aj keď spravidla je to len pár chlpov. Zakrútené neuróny sa pravdepodobne prvýkrát objavili u ľudských predkov asi pred pätnástimi miliónmi rokov. Neobjavujú sa však napríklad u nižších primátov alebo opíc. V rade veľrýb, do ktorého patria vráskavce, vorvane a delfíny, sa objavili o niečo skôr – približne pred tridsiatimi miliónmi rokov. Zatiaľ nie je isté, ako sa vyvíjali. Je možné, že ostali len cicavcom s najväčšími mozgami, alebo sa vyvíjali pri každom druhu od začiatku nezávisle.
„Napriek tomu, že o veľrybách nemáme veľa informácií, vie sa o nich, že sú spoločenské, vedia komunikovať a vytvárať koalície. Domnievame sa preto, že na tieto činnosti používajú práve zakrútené, špirálové neuróny,“ píše sa v štúdii vedcov.