Tučniaky putovali za teplom
Veľké prehistorické tučniaky? A v teplých vodách pri pobreží Peru? Znie to skôr ako výmysel z hollywoodskeho sci-fi filmu, ale vedcom sa práve v tropickej oblasti Južnej Ameriky podarilo objaviť pozostatky dvoch dosiaľ neznámych druhov tučniakov.
Potvrdili tak, že tieto nelietavé vtáky obývali územia okolo rovníka o desiatky miliónov rokov skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Navyše v čase, keď bola Zem podstatne teplejšia ako v súčasnosti.
Prvý z dvoch novoobjavených druhov tučniakov, Icadyptes salasi, bol vysoký približne jeden a pol metra a žil pred 36 miliónmi rokov. Druhý, Perudyptes devriesi, je ešte o šesť miliónov rokov staršía dorastal do veľkosti súčasných tučniakov patagónskych, čo je asi stodvadsať centimetrov. Oba druhy obývali južné pobrežie dnešného Peru.
O ich objave spred dvoch rokov informovala vo vydaní žurnálu Proceedings of the National Academy of Sciences paleontologička Julia Clarková zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne.
Pozostatky starodávnych tučniakov sa našli veľmi dobre zachované a spochybnili súčasné teórie o evolúcii a šírení týchto nelietavých vtákov.
Dosiaľ sa predpokladalo, že tučniaky sa vyvíjali na juhu planéty v oblasti Antarktídy a Nového Zélandu a neskôr sa presunuli do teplejších oblastí v okolí rovníka. Malo sa tak údajne stať iba pred desiatimi miliónmi rokov.
„Zvyčajne si tučniaky predstavujeme ako tvory, ktoré sa naučili prežiť vo večne zmrznutých regiónoch. Tento imidž sa nedarí napraviť ani tučniakom, ktoré ešte dnes obývajú tropické oblasti. Nájdené fosílie však naznačujú, že tučniaky sa teplu prispôsobili dokonca o tridsať miliónov rokov skôr, ako tvrdia súčasné teórie. V tom čase dokonca planéta prechádzala najteplejším obdobím od vyhynutia dinosaurov,“ uviedla v štúdii Clarková, ktorá pri výskume spolupracovala aj s peruánskymi a argentínskymi kolegami.
Zaujímavé podľa nej je nielen to, že tučniaky sa presťahovali do teplejších oblastí, ale že sa im tam skutočne darilo. Pri pobreží Peru niekedy žilo viac druhov tučniakov ako dnes. Do trópov sa presunuli z rôznych oblastí.
Menší Perudyptes devriesi mal predkov z Antarktídy a veľký Icadyptes salasi pochádzal z Nového Zélandu. Oba druhy však mali niekoľko spoločných čŕt. Napríklad dlhé, ostré zobáky. Dokonca aj menší druh mal zobák viditeľne väčší ako súčasné druhy.
Veľký Icadyptes salasi mal extrémne dlhý zobák v tvare kopije a silné krčné svaly, ktoré mu umožňovali efektívne loviť ryby a zabezpečiť si tak dostatok energie pre svoje robustné telo.
Clarková však upozorňuje, že aj keď sa tučniakom v teplom podnebí darilo, neznamená to ešte, že súčasné globálne otepľovanie nepredstavuje pre nelietavé vtáky nijaké nebezpečenstvo.
„Sú to vzdialení príbuzní dnešných tučniakov a okrem toho klimatické zmeny sa v súčasnosti dejú oveľa rýchlejšie ako vtedy, čo môže živočíchom zabrániť, aby sa im včas prispôsobili,“ uviedla Clarková.