Gigantický had jedol krokodíly
V povrchových uhoľných baniach v Kolumbii sa paleontológom naskytol nezvyčajný pohľad. Našli tam pozostatky hada, ktorý žil pred 60 miliónmi rokov, a bol zrejme najväčším, aký kedy žil. Oproti nemu by aj súčasné anakondy a pytóny vyzerali ešte ako celkom milé a priateľské stvorenia.
Podľa nálezcov had titanoboa cerrejonensis meral trinásť metrov a vážil asi 1 130 kilogramov. Podľa Guinnessovej knihy rekordov dosiaľ najdlhší známy had meral desať metrov a najťažším hadom bol pytón so 183 kilogramami. „Tento odhad veľkosti je opatrný a založený na výpočtoch pomocou počítačového modelu. Ak sa model mýli, had mohol byť ešte väčší,“ uviedol David Polly z Univerzity v Indiane, ktorý o náleze informoval v magazíne Nature.
„V mieste, kde bolo jeho telo najširšie, by výška hada siahala po pás priemerne vysokého človeka,“ hovorí Polly. Titanoboa patril k najväčším stavovcom, ktorý žil po vyhynutí dinosaurov. Podľa vedcov nešlo o jedovatý druh, ale škrtiča, ako sú napríklad súčasné pytóny. Pri svojej veľkosti sa mohol živiť krokodílmi či korytnačkami.
Aby had mohol dorásť do takejto veľkosti, muselo byť v tom období dostatočne teplo, pretože ako súčasné hady aj on si musel ohrievať telo vylihovaním na Slnku. Podľa vedcov preto v tom období musela byť priemerná ročná teplota v oblasti súčasnej Kolumbie asi 30 až 34 stupňov Celzia.
„Tropické ekosystémy Južnej Ameriky museli byť pred 60 miliónmi rokov podstatne odlišné. Rástol tam dažďový prales tak ako v súčasnosti, ale teplota bola výrazne vyššia. To dovoľovalo hadom a ďalším chladnokrvným tvorom dorásť do gigantickým rozmerov. Vďaka tomu sa darilo aj titanoboovi, ktorý bol najväčší had, aký kedy žil, a dúfajme, že aký kedy bude,“ povedal Polly. Vedec tým narážal na súčasné klimatické zmeny a globálne otepľovanie. Nález takého veľkého hada totiž naznačuje, že tropickým pralesom sa darilo aj pri teplotách o 3 až 4 stupne vyšším, ako sú dnes.
Evolúcia za posledných niekoľko sto miliónov rokov vytvorila širokú paletu gigantických tvorov – od dinosaurov, obrovských vážok až po súčasné veľryby. Prečo sa z niektorých druhov vyvinú takéto monštruózne varianty, ostáva otvorenou otázkou pre evolučných biológov a ekológov.