Vedci zmapovali predchodcu Benátok

Altinum bolo najmenej od 5. storočia p. n. l. strediskom Venetov. Hovorili špecifickým indoeurópskym jazykom, ktorý mal styčné body s románskymi i germánskymi. Veneti zrejme vznikli splynutím staršieho domorodého obyvateľstva s príchodzími od Čierneho mora.

Antickí autori Altinum opísali ako strategicky položené bohaté mesto medzi riekami, kanálmi a močiarmi. Na prelome letopočtu nadobudlo rímsky charakter. Vyniklo ako križovatka ciest Via Annia do Aquiley a Via Claudia Augusta cez Alpy k Dunaju. Veneti sa asimilovali.

Od 4. storočia bolo v Altinume sídlo biskupstva. Prvým tamojším biskupom sa stal sv. Heliodoros, sprievodca sv. Hieronyma, autora hlavného latinského prekladu Biblie (a patróna prekladateľov), na jeho ceste do Svätej zeme. Heliodoros zomrel približne v roku 390.

Úpadok a zánik

V roku 452 väčšinu Altinumu vypálili vojská hunského kráľa Attilu. Po nájazdoch ďalších barbarských kmeňov, najviac Langobardov a Frankov, z neho obyvatelia v nasledujúcich storočiach odchádzali. Aj na ostrovy lagúny, ako Torcello a Burano, zárodky Benátok.

V roku 638 sa sídlo biskupstva presťahovalo na Torcello. Do 11. storočia z územia Altinumu odišli všetci ľudia. Kamene a tehly z múrov opustených budov poslúžili aj pri výstavbe benátskych kostolov a palácov. Časť územia bývalého mesta navyše zaplavilo more.

Nové sídlo tam vzniklo až v 15. storočí. Pomenovali ho Quarto d´Altino. Jeho miestnou časťou je dedinka Altino založená v 19. storočí. Dnes má asi sto obyvateľov. Nachádza sa neďaleko letiska Marco Polo, ktoré leží približne osem kilometrov severne od Benátok.

Aj sucho býva na čosi dobré

Väčšinu rozlohy Altinumu po rekultivácii pôdy v 20. storočí prekryli polia. Na niektorých plochách prebehli aj vykopávky, avšak mimo mestských hradieb. Zamerali sa na úseky spomínaných rímskych ciest a cintoríny i svätostánky z doby železnej a rímskej.

Altinum archeológov priťahuje ako magnet. Rozlohou pripomína známe Pompeje pri Neapole. Hlavné je ale to, že ide o jediné veľké starorímske mesto v severnom Taliansku a jedno z mála v Európe, kde rímsku architektúru neprekryla a nevymazala novšia výstavba.

Koncom júla 2007 využil Andrea Ninfo s tromi kolegami z Padovskej univerzity (Taliansko) priaznivé podmienky pre letecké snímkovanie v bežnom a blízkom infračervenom svetle.

Vtedajšie mimoriadne sucho spôsobilo kukurici a sóji pestovanej nad zasypaným mestom veľký stres. Najmä na infračervených snímkach tak lepšie vynikli podzemné štruktúry.

Jasná správa z minulosti

Svetlejšie úseky polí na snímkach zodpovedajú kameňom, tehlám a spevnenej zemi. Tmavšie zasa priekopám, jamám, stokám, kanálom a sedimentami zaneseným korytám vodných tokov.

Snímky, ktoré Andrea Ninfo s kolegami opísal v časopise Science, ukazujú mestské hradby a brány, sieť ulíc, domy s vnútorným členením, divadlo, odeón (menšia scéna pre hudobné a básnické vystúpenia), amfiteáter, námestie s tržnicou, baziliky a náznaky ďalších chrámov.

Väčšina monumentálnych budov vyrástla počas približne dvesto rokov na prelome letopočtu, keď sa Altinum najbúrlivejšie rozvíjalo. Vedci sú nadšení zachovanými podrobnosťami.

Vodné mesto

Zvlášť zaujímavá je zložitá sieť prírodných vodných tokov a umelých kanálov, ktorá obklopovala mesto. Veľký kanál prechádzal aj stredom mesta a spájal ho s lagúnou.

Altinum podľa digitálneho modelu oblasti ležalo na až trojmetrovej vyvýšenine nad okolitým terénom, k úpätiu ktorej vtedy siahalo more. Nové snímky odhalili aj prístavné zariadenia.

Altinum tak sčasti obklopovala voda, čo zodpovedá tomu, ako ho v prvom storočí p. n. l. opísal veľký grécky geograf Strabón. Štruktúra mesta odráža dôvtipnú adaptáciu na prostredie lagúny a riečnu a močiarnu krajinu. Zaiste to inšpirovalo budúcich staviteľov Benátok.

Členovia tímu už dostali granty na ďalší výskum vrátane priamych vykopávok a odkrytia najzaujímavejších častí mesta. Vážne sa ráta s jeho sprístupnením turistom.