Ľadovce sa topia rýchlejšie
Jeden z najväčších antarktických ľadovcov sa roztápa štvornásobne rýchlejšie ako pred desiatimi rokmi. Tvrdí to skupina vedcov, ktorých pri práci sledovalo spravodajstvo britskej BBC.
Sledovania zo satelitov ukazujú, že každým rokom výška ľadovcov v západnej Antarktíde klesá o šestnásť metrov. Od roku 1994 ich hrúbka klesla už o 90 metrov, čo má výrazný vplyv na rast morskej hladiny, upozorňujú vedci z University of Leeds. Povážlivé však je, že ľad je tenší a tenší najmä v strede ľadovcov. Z toho vznikajú obavy, že sa odtrhnú a odplávajú na šíre moria. Tam už nič nebráni tomu, aby sa kompletne roztopili.
Azda najznámejší príklad, ktorý potvrdzuje tento trend, je ľadovec s názvom Larsen B. Rozprával o ňom argentínsky výskumník Pedro Skvarca, ktorý sa v novembri 2001 vybral na prieskum pobrežného ľadovca Larsen B. Vtedy bol ešte spojený so západnou Antarktídou. Larsen B bol pre vedcov starý známy. Využívali ho aj ako letisko v prípade núdzového pristátia. Skvarca však veľmi rýchlo zistil, že sa niečo deje. Ľadovec bol plný trhlín a na nepotrhaných kusoch ľadu sa objavili jazierka. Vo februári 2002, ku koncu antarktického leta, jazierka stiekli do mora a o mesiac neskôr ich nasledoval aj mohutný ľadovec s rozlohou Trnavského kraja. Na mieste bývalého letiska plávali len kusy ľadu a za jeho roztrhanie bolo obžalované globálne otepľovanie.
Profesor Andrew Shephard z Univesity of Leeds hovorí, že roztopenie stredu ľadovca zvýši hladinu oceánov o tri centimetre. „Ak sa však roztopí, odtrhne alebo zosunie ľad, ktorý je za ním, hladina oceánov stúpne až o 20 – 30 centimetrov,“ uviedol pre BBC Shephard.
Antarktída je pritom v ešte relatívnom „závetrí“, čo sa týka globálneho otepľovania. Ešte dramatickejšia je situácia na opačnej strane zemegule. Grónsky ľad sa uvoľňuje smerom do oceánov ešte rýchlejšie. „Strata grónskeho ľadu je dvojnásobne vyššia ako strata ľadu v celých Alpách. Do mora sa cez leto (2007) dostalo toľko vody, čo by pokrylo Washington D. C. do výšky osemsto metrov,“ povedal na kongrese Americkej geofyzikálnej únie Konrad Steffen z Coloradskej univerzity.
Veľká časť ľudí žije na pobreží oceánov. Vedci odhadujú, že medzi prvými kritickými územiami bude Bangladéš. Potope sa však nevyhne ani New York.