Moč psov dingo má chrániť dobytok
Moč austrálskych psov dingo podľa vedcov obsahuje látky, ktoré varujú ďalšie psy aj iné divé zvieratá. Výskumníci teraz chcú napodobniť jej chemické zloženie a pokúsiť sa tak zabrániť psom dingo v útokoch na dobytok. Tie Austráliu ročne vyjdú na milióny dolárov.
„To je moje územie, sem nie,“ oznamujú podľa vedcov chemické látky v moči divokých psov. Vytvárajú tak prirodzenú hranicu, ktorú ďalšie psy ani iné divoké zvieratá nemôžu prekročiť.
Vedci dúfajú, že túto prírodnú „závoru“ bude možné použiť na farmách, v záhradách na kraji miest a všade tam, kde by sa ľudia s divokými psami mohli stretnúť. Nazhromaždili preto vzorky moču rôzne starých psov a súk dingo držaných v zajatí a na základe chemického rozboru zisťujú, ako sú v moči jednotlivé chemické zložky zastúpené. Na zvieratách potom spätne testujú, ako na umelo vytvorené pachy moču reagujú.
„Dúfam, že získame nefatálny nástroj na to, ako psy dingo zvládať,“ hovorí Alan Robley z výskumného inštitútu pri austrálskom ministerstve životného prostredia. Podobný výskum, ale s močom divoko žijúcich psov v Afrike, sa uskutočňuje v Botswane. Určiť základné chemické látky v moči divokých psov dingo a uplatniť tieto zistenia z hľadiska zvládania divých psov sa podľa neho predtým nikto nepokúsil.
Psy dingo sú v niektorých častiach Austrálie chránené. Na mnohých miestach sa však skrížili s divokými psami, útočia na ovce a dobytok, a sú preto zabíjané. Má sa za to, že útoky psov na dobytok v krajine ročne spôsobia škodu za 64 miliónov austrálskych dolárov.
Dingo (Canis lupus dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka obyčajného, a niekedy ako samostatný druh Canis dingo. Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10-tisíc rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch.
Loví raz denne za súmraku. Predmetom záujmu sú králiky, hlodavce, stredne veľké kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa tiež živí ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelé obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne za 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Malých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelé psy, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.
Dospelý dingo môže dorásť do hmotnosti až dvadsať kilogramov a dožíva sa približne desať rokov.