Je sloboda internetu v ohrození?
Napriek zdanlivo nevinným krokom amerických úradov pri blokovaní zdieľaného obsahu naberá význam slovného spojenia "sloboda na internete" nový rozmer. Čaká internet v nasledujúcich rokoch regulácia zo strany vlád?
Internet, ktorý mal do dnešných dní nálepku slobodného média so slobodným a nezávislým prístupom k informáciám dostáva ranu pod pás. Pred niekoľkými dňami sa Wikipédia podpísala pod rezolúciu, ktorá vzdoruje navrhovaným americkým zákonom SOPA (Stop Online Piracy Act), ktoré by tamojšej vláde umožnili obmedziť prístup na niektoré internetové stránky. Wikipédia celému svetu počas 24 hodín ukázala, ako veľmi jej záleží na tom, aby internet zostal slobodný. Ale stačí to?
Domáce ale aj zahraničné média sú plné informácii o možných následkoch regulácie internetu. Dvíhajú varovný prst nad okolnosťami, ktoré by mohli vyústiť k novodobej totalite. Ako by vyzeral internet v Spojených štátoch po schválení zákonov SOPA? Prevádzkovatelia internetových vyhľadávačov by napríklad museli z výsledkov odstrániť také odkazy, ktoré by poukazovali na stránky s nelegálnymi kópiami filmov, počítačových hier, programov a hudby. Kde sú však hranice takejto cenzúry? Kto zabezpečí transparentnosť takéhoto procesu a ako sa o ňom dozvedia občania?
Megaupload je jednou z prvých obetí
V posledných dňoch na internete rezonuje ďalšia z udalostí, ktoré poukazujú na právnu silu amerických úradov. Pod vplyvom obžaloby z podpory šírenia nelegálneho obsahu musel jeden z najobľúbenejších serverov pre zdieľanie dát, Megaupload, dočasne (možno aj natrvalo) ukončiť svoju prevádzku. Úrady obvinili prevádzkovateľa zo zdieľania chráneného obsahu, jeho rozširovania a podpory. Vydavateľstvám a producentom mali vzniknúť škody za viac než pol miliardy dolárov.
Spoločnosť Megaupload Limited so sídlom v Hong Kongu, ktorá server prevádzkovala, vznikla v roku 2005 a v súčasnosti zamestnáva viac než 150 zamestnancov. O masovú popularitu serveru na zdieľanie dát s rovnomenným názvom sa v minulosti postarali aj hviezdy ako Alicia Keys alebo Kaneye West.
Medzi obvinenými aj Slovák
V týchto chvíľach je server nedostupný. Prevádzkovateľ ale užívateľov ubezpečil, že hľadá ďalšie riešenia ako im poskytnúť existujúci multimediálny obsah, ktorý má legálny pôvod. Medzi obvinenými je aj Slovák Július Bencko, ktorý sa podieľal na tvorbe grafiky a je taktiež minoritným vlastníkom spoločnosti. Všetkým obvineným hrozí trest odňatia slobody vo výške až 20 rokov. Termín pojednávania ešte nebol stanovený.
Oko za oko…
Skupina hackerov Anonymous v náväznosti na odstavenie serveru Megaupload spustila hromadné útoky na stránky amerického Ministerstva spravodlivosti a hudobných vydavateľstiev. V nasledujúcich dňoch pripravujú niekoľko ďalších veľkých útokov na stránky hudobných vydavateľstiev a vládnych inštitúcií, ktoré majú predovšetkým vyvolať vzdor verejnosti a zvýšiť povedomie a záujem o problematiku.
Nie je všetko čiernobiele
O službe Megaupload však netreba hovoriť len v kontexte nevinného spasiteľa. Práve naopak. Pre zakladateľov a partnerov bola predovšetkým výnosným biznisom, ktorý im v priebehu niekoľko málo rokov priniesol stovky miliónov dolárov. Megaupload poskytoval službu verejnosti, ktorá mala bezpochyby základ v pirátskych praktikách. Nie všetko ale patrí do jedného vreca. Megaupload využívali aj ľudia z čisto pragmatický dôvodov – na zálohu vlastných dát, zasielanie dokumentov a multimediálneho obsahu, ktorý má čistý pôvod.
Na proces s Megauploadom sa treba pozerať ako na niečo, čo môže poukázať na potrebu prísnejších pravidiel pri ochrane duševného vlastníctva. To by vyšlo v ústrety vydavateľstvám a poskytlo účinnú zbraň lobingu za zákony SOPA. Dnes ale ešte nie je možné odhadnúť, ako sa celá situácia vykryštalizuje. Bezpochyby je ale potrebné hľadať prijateľné riešenia, ktoré neobmedzia slobodu internetu, aspoň v takej podobe, akú poznáme dnes.