Amazonský prales sa mení
Vedci z Brazílie a Smithsonian Tropical Institute (STI) objavili náznaky, že amazonský dažďový prales už neabsorbuje toľko oxidu uhličitého (CO2) ako pred niekoľkými desiatkami rokov. V súvislosti s tým sa mení aj proces rastu a odumierania stromov v pralese, napísal časopis Nature.
V rámci 20-ročnej štúdie sledovali vedci rast 14.000 stromov na ploche viac ako 300 kilometrov štvorcových. Stromy rástli v prostredí, ktoré netrpelo vplyvmi človeka.
„Neustála zmena dynamiky rastu v dažďovom pralese nie je nič nové,“ povedal vedúci štúdie William Laurance z STI.
Rastliny potrebujú pre svoju existenciu CO2 a vedci už dlhší čas upozorňujú, že zvýšené emisie CO2 spôsobili bujnenie vegetácie na celej zemeguli. Aj doteraz nedotknuté časti amazonského dažďového pralesa „požierali“ obrovské množstvá skleníkového plynu CO2.
Vedci však objavili zjavne opačný trend, keď veľké a rýchlo rastúce stromy zo spodných vrstiev pralesa dozrievajú na úkor menších konkurentov, a to práve z dôvodu stúpajúceho množstva CO2 v atmosfére.
Viac CO2 spôsobuje aj prehnojenie lesov. Podľa Lauranca je to náznak zásadnej zmeny v celej lesnej ekológii. Konkurenčný boj rastlín v lese o svetlo, vodu a živiny sa vyostril a to bude mať dopad aj na ďalšie živé tvory.
„Tropické dažďové lesy sú známe svojimi špecializovanými druhmi. Ak sa vegetácia čo i len trochu zmení, postihne to aj živočíchy, ktoré sa rastlinami živia a opeľujú ich,“ uviedol Laurance. Takáto zmena môže v prípade dažďových lesov znamenať obrat v redukcii CO2, pretože rýchlejšie rastúce stromy absorbujú menej uhlíka.