Egypt vydal vedcom ďalšie tajomstvá
Archeológovia objavili počas tohtoročnej výskumnej sezóny v Egypte celý rad dosiaľ nevídaných nálezov, píše najnovšie číslo odborného časopisu Archaeologist. Španielski vedci užasli nad vôbec prvou maľbou zobrazujúcou ľudskú postavu z frontálneho pohľadu. Ide o 3500-ročný portrét faraóna Thutmoseho III., ktorý Španieli našli v hrobke v Luxore na omietnutej drevenej palete.
Nie je však isté, či ide o samotného Thutmoseho alebo o jeho nevlastnú matku Hatšepsovet. Egyptské maľby minimálne v období starej až novej ríše znázorňovali postavy, vrátane panovníkov, zásadne z profilu, pričom však telo bolo namaľované z frontálneho pohľadu.
Paleoentomológovia hľadajúci príčinu epidémie, ktorá zachvátila robotníkov pri stavbe Achetatonu, hlavného mesta Egypta za čias kacírskeho kráľa Amenhotepa IV.-Achnatona, objavili v skamenených blchách morovú baktériu. Ide zároveň o prvý objav smrtonosného morového bacila neázijského pôvodu.
Tento objav s veľkou pravdepodobnosťou vysvetľuje, prečo bol Achetaton metropolou Egypta len dvadsať rokov (1350–1330 pred n.l.) a potom bol vyľudnený.
Blchy, ploštice a ďalší parazitujúci hmyz bol nepríjemnou súčasťou života robotníkov pracujúcich v špinavých podmienkach na stavbe hrobiek – a to aj za čias faraónov Achnatona a Tutanchamona. Remeselnícke dediny boli tou najlepšou základňou na vypuknutie morových epidémií, o ktorých sa zmieňujú aj súdobé papyrusové zvitky.
Darilo sa aj nemeckým archeológom, ktorí našli v chráme v lokalite Bubastis trojjazyčnú stélu z 8. storočia pred n.l. Charakterom je to podobný objav ako rosettská doska, na základe ktorej sa francúzskemu učencovi Francoisovi Champollionovi podarilo v 18. storočí rozlúštiť hieroglyfy. Archeológovia sa domnievajú, že mesto Bubastis bolo pravdepodobne zničené zemetrasením.