Sonda Cassini mala rande s Titanom
Medzinárodná sonda Cassini poslala v noci na stredu na Zem prvé obrázky najväčšieho Saturnovho mesiaca Titan, po tom čo sa dostala na jeho obežnú dráhu vo vzdialenosti 1198 kilometrov od povrchu. Stalo sa tak v utorok pred siedmou hodinou večer a prvé obrázky mesiaca zachytila anténa NASA v Madride asi o deväť hodín neskôr.
Prvá snímka bola v malom rozlíšení a zobrazovala iba časť planétky, ktorá bola zahalená do uhľovodíkovej hmly. Na jednej z fotografií sa dali rozlíšiť aj tmavé a svetlé oblasti povrchu mesiaca.
„Je to veľmi vzrušujúce, pretože Titan má tak hustú atmosféru. Bude vzrušujúce zistiť, čo je na povrchu,“ povedal Peter Poon, manažér projektu Cassini.
Titan, ktorý má rozmery polovice našej zemegule, je jediným známym mesiacom s atmosférou v slnečnej sústave. Vedci sa domnievajú, že na jeho povrchu sú chemické zlúčeniny podobné tým, ktoré existovali na Zemi v jej rannom štádiu, teda miliardy rokov predtým, ako sa na našej planéte objavil život.
Sonda Cassini zamerala svoje kamery a prístroje k mesiacu už od 30. júna, keď sa dostala na jeho obežnú dráhu. Vedci chcú zistiť, či má Titan oceány alebo moria z tekutého metánu alebo etánu.
Sonda uskutoční 45 preletov Titanu, v niektorých prípadoch sa priblíži až na 970 kilometrov k jeho povrchu. Na palube Cassini sa nachádza sonda Huygens, ktorá sa uvoľní 24. decembra a v polovici januára sa ponorí do atmosféry mesiaca. Po oddelení bude Cassini vysielať obrázky a vedecké údaje.
Saturn má 33 známych mesiacov, vrátane dvoch malých, ktoré vedci našli na snímkach, ktoré urobila Cassini v júni.
Titan, ktorý je väčší ako prvá planéta slnečnej sústavy Merkúr, má atmosféru jedenapolkrát hustejšiu ako Zem a obsahuje organické zlúčeniny na báze uhlíka. Vedci sú presvedčení, že tieto látky môžu byť podobné tým, ktoré sa nachádzali na Zemi pred miliardami rokov, teda ďaleko predtým, ako na nej vznikol život. Ten je na Titane však nepravdepodobný, pretože je veľmi chladný. Jeho teplota na povrchu dosahuje až mínus 179 stupňov Celzia.
Prvý prelet sondy v hodnote 3,3 miliardy dolárov sa uskutočnil už 2. júla a to vo vzdialenosti približne 320.000 kilometrov. Snímky Cassini však boli pre vedcov sklamaním, pretože povrch Titanu zahaľovala hmla.
Cassini vypustili do vesmíru 5. októbra 1997 a k cieľu cesty Titanu musela preletieť vzdialenosť 3,5 miliardy kilometrov. Podľa amerického Úradu pre letectvo a vesmír (NASA) funguje sonda zatiaľ bezchybne aj po tom, čo preletela cez prstence Saturnu, aby sa dostala na obežnú dráhu mesiaca Titan.
Cassini je už štvrtou sondou, ktorá sa dostala k Saturnu. Prvou bola Pioneer 11 v roku 1974, po nej nasledovali sondy Voyager 1 a Voyager 2. Ani pre jednu z nich však nebol cieľom Saturn alebo jeho mesiace.
Misiu financuje NASA, Európska vesmírna agentúra a Talianska vesmírna agentúra.