Discovery znamená nádej
Kliatba Columbie sa končí. Americké raketoplány sa takmer dva a pol roka po tragickej havárii vracajú do vesmíru. Raketoplán Discovery na svojej palube ponesie fotografiu Kalpany Chawlaovej, jednej zo siedmich obetí havárie v roku 2003.
Tentoraz by však malo ísť o najbezpečnejší let raketoplánu vôbec.
,„Pozrite sa, nepoletím v niečom, čo je nebezpečné,“ ubezpečovala pred štartom Discovery kapitánka letu Eileen Collinsová, že tentoraz by sa nič nemalo stať. „Moja prítomnosť na misii dúfam vypovedá o tom, že to bezpečné je, pretože ja bláznivo neriskujem. Taký človek nie som,“ dodala matka dvoch detí, ktorá vo veliteľskom kresle raketoplánu bude sedieť už po druhý raz.
Discovery sa do vzduchu vznesie v stredu večer pred desiatou hodinou nášho času. Do vzduchu vynesie sedem astronautov, 15 ton nákladu a nádeje tisícok technikov a inžinierov, že odstránili všetky chyby, ktoré zničili Columbiu.
Počas svojho ostro sledovaného letu raketoplán zaletí k Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde odovzdá svoj náklad a po jedenástich dňoch na obežnej dráhe sa vráti na Floridu.
Misia Discovery však nie je len prvým letom raketoplánu od nehody Columbie. Je zároveň prvým štartom odkedy americký prezident George Bush oznámil svoj ambiciózny plán návratu ľudí na Mesiac do roku 2020 a prípadného vkročenia ľudskej nohy na Mars.
Najskôr však treba dokončiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Národný úrad pre letectvo a vesmír – NASA plánuje túto úlohu splniť do piatich rokov, čo by bez obnovenia prevádzky raketoplánov bolo nemožné.
Hlavným cieľom misie preto nie je ani obnovenie zásobovania vesmírnej stanice, ale zhodnotenie, ako všetky prijaté bezpečnostné opatrenia fungujú v praxi. Sedem astronautov na čele s Collinsovou si celý program letu prešlo niekoľko ráz. Presne si nacvičili postupy pri kontrole tepelného štítu a pri otočení raketoplánu na chrbát, aby jeho spodnú časť mohli preveriť kozmonauti z vesmírnej stanice. Vyskúšali si aj prehliadku plášťa po preložení kontajnera s nákladom a výmenu poškodených dielcov pri vesmírnej prechádzke, naplánovanej na piaty deň letu. Vylepšená Discovery má aj predĺžené mechanické rameno, ktoré umožní priebežnú inšpekciu stavu plášťa počas letu.
S prehliadkou pomôže aj tím na Zemi – okolo štartovacej rampy bude v okruhu 65 kilometrov rozmiestnených vyše sto kamier, ktoré detailne zachytia vzlietnutie raketoplánu.
Napriek optimizmu zostávajú odborníci z NASA opatrní. Hoci sú šance na nehodu minimálne, nie sú nulové. Raketoplán sa skladá z vyše 2,5 milióna častí, 370 kilometrov káblov a viac ako 27-tisíc izolačných doštičiek a zlyhanie ktorejkoľvek súčasti znamená riziko.
Columbia sa v roku 2003 zrútila počas pristávania len preto, že časť izolačnej peny pri štarte odletela, zasiahla a poškodila krídlo. To, že NASA podobné komplikácie nepredpokladala, stálo životy sedem ľudí. Špeciálny tím vedený dvoma bývalými astronautmi preto vyše dva roky rozmýšľal nad spôsobmi, ako nehodám so smrtiacimi následkami zabrániť.
Discovery je jedným zo štyroch raketoplánov NASA. Súčasťou flotily je ešte Atlantis, Endeavour a skúšobný Enterprise. Okrem havarovanej Columbie prišla NASA ešte o jeden raketoplán – v roku 1986 pri štarte vybuchol Challenger.
Ak sa misia Discovery vydarí, nebude to znamenať, že raketoplány sú zachránené. Pre budúcnosť vesmírnych letov sa s nimi veľmi nepočíta a po roku 2010 by ich mali nahradiť modernejšie vesmírne plavidlá.