Najnovšie

Mars je mŕtvy aspoň tri miliardy rokov

Na Marse boli kedysi podmienky na život. Možno aj v takej forme ako ho poznáme na Zemi. Určite to však bolo najmenej pred 3,5 miliardy rokmi. Tvrdia to vedci v dosiaľ najpodrobnejšom výskume marťanských hornín, ktorý uverejnil časopis Science.

PRAVDA - Palo Hlubina
24.4.2006 11:16 , Aktualizované: 24.4.2006 11:16
odoberať
Google News
zdieľať

„Pred 3,5 miliardy rokmi sa podmienky na Marse zmenili na suché a kyslé, čím sa stal neprívetivým miestom pre akúkoľvek formu života vrátane mikróbov,“ citoval server Space.com Johna Mistarda, geológa z Brownovej univerzity, ktorý sa na štúdii podieľal. Takéto závery vedci vyslovili po preskúmaní dát zo spektrometra na sonde Mars Express, patriacej Európskej vesmírnej agentúre, a dvoch roverov Spirit a Opportunity, ktoré zas skú- majú Mars pre americkú Agentúru pre letectvo a vesmír.

Vedci identifikovali tri významné obdobia v živote Marsu. S tým, ako červená planéta starla, na jej povrchu zohráva voda menšiu úlohu. „V súčasnosti je Mars na povrchu v podstate sterilný,“ vyhlásil Jean-Pierre Bibring z Parížskej univerzity, ktorý výskumu šéfoval.

Najprívetivejšia pre život bola najvlhšia éra v živote Marsu, ktorá sa začala pred 4,6 miliardy rokmi a skončila sa pred asi štyrmi miliardami rokov. Najstaršie horniny na planéte, pochádzajúce z tohto obdobia, obsahujú stopy minerálov, ktoré na vznik potrebujú dostatok vody, mierne teploty a nízku kyslosť.

Ďalšie obdobie bolo pred 4 až 3,5 miliardy rokmi. Charakterizovali ho rozsiahle sopečné výbuchy, ktoré do atmosféry chrlili síru. Podmienky na Marse sa zmenili, z planéty sa stalo suché prostredie s vysokou kyslosťou.

Tretie obdobie marťanského života sa začalo pred 3,5 miliardy rokmi a trvá dodnes. Minerály, ktoré počas neho vznikli, neboli formované tečúcou vodou, ale sú typické pre studené a suché prostredie. Nerasty obsahujú prevažne oxidy železa a vedci ich našli na povrchu celej planéty.

Rozsiahly výskum marťanských skál prišiel tiež na to, prečo je planéta červená. Za jej farbu môžu pravdepodobne zrniečka červeného hematitu alebo maghemitu – nerastov, ktoré sú pretkané množstvom atómov železa.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie