Najnovšie

Freud sa ponáral do ľudských duší

Jeho pacienti ležali na gauči. Hovorili a Sigmund Freud, otec psychoanalýzy, ich počúval. Od narodenia lekára, ktorý vďaka ponoru do ľudskej duše rozlúštil mnohé jej hádanky, uplynulo v sobotu 150 rokov.

PRAVDA - Dana Čikelová
7.5.2006 08:59 , Aktualizované: 7.5.2006 09:01
odoberať
Google News
zdieľať

Na preslávený gauč (dodnes zachovaný v Londýne), ktorý mal v ordinácii svojho viedenského bytu na ulici Berggasse 19, si líhali neurotické dievčatá aj muži s mániami. Rozprávali o svojom strachu a potláčaných túžbach. Freudova lekárska prax, v ktorej sa po roku 1890 zameral už len na oblasť psychoterapie a psychológie, mu dovolila rozoznať duševnú príčinu neuróz.

Freud prelomil tabu

Štúdiom porúch nervového systému sa dopracoval k odvážnemu tvrdeniu, že ľudská psychika má dve úrovne – vedomie a podvedomie. Jeho zásluhou sa ľudia pri psychoanalýze môžu zbaviť problémov, ktoré sú vyvolané napríklad potlačením pudov. Vo svojej teórii poukázal na dôležitosť zážitkov z útleho detstva a podvedomých motívov.

Začiatkom 20. storočia nebolo ešte vôbec samozrejmé, aby sa v ordináciách hovorilo o snoch, podvedomía už vôbec nie o sexualite. Neurastenikov a hysterikov liečili elektrošokmi a hypnózou. Freud však chcel prísť na koreň choroby, „zla“. Nervové choroby mali podľa neho sexuálne príčiny, masturbovanie či prerušený pohlavný akt. A preto sa zasadzoval za slobodný sexuálny život medzi ľuďmi, ktorí neboli spojení manželskou obrúčkou. „Voľná láska obsahuje zdravie a podporuje sebadôveru a nedovolí neurózam, aby sa objavili,“ napísal Freud.

Konzervatívny aj vo vzťahu k ženám

No on sám, hoci objaviteľ potláčanej, najmä ženskej sexuality, bol konzervatívny. Jeho obraz ženy bol tiež taký. S manželkou Marthou Bernaysovou začali intímny život až po sobáši v roku 1886. Mali šesť detí a s výnimkou krátkych ciest boli stále spolu. „V rodine boli okrem Marthy rozhodujúce matka, Marthina sestra a jej dcéra Anna. Iné ženy vnímal ako predmet výskumu, neskôr sa zjavili aj kolegyne, ktoré mu pomáhali rozvíjať jeho životné dielo,“ píše v knihe o Freudovi a ženách autorka Linde Salberová.

Pojmy ako ego, superego – ono či Oidipov komplex (podľa legendy o tébskom kráľovi Oidipovi, ktorý nevediac zavraždil otca a vzal si za ženu vdovu po ňom, vlastnú matku) vniesol v roku 1897 do života práve on. „Každý bol kedysi v zárodku a vo svojej fantázii takým Oidipom,“ napísal. Životopisci aj experti sa aj preto zamýšľajú nad jeho vzťahom k matke, ktorá vraj na neho preniesla svoju neuspokojenú ctižiadosť. Každú nedeľu chodil k nej na zdvorilostnú návštevu. Keď ako 95-ročná zomrela, vtedy 74-ročný Freud pocítil isté uľahčenie. „Nemohol som zomrieť, kým bola (matka) nažive, ale teraz už smiem,“ napísal Freud, ktorý trpel rakovinou čeľuste a podnebia.

Na svet prišiel Freud vo Freibergu (dnes Příbor na Morave) ako Sigismund Schlomo Freud. Bol prvorodeným synom Amálie a Jacoba. Freudovci žili skromne, otcov obchod s látkami a vlnou neprosperoval. Patrili k asi 120 židom medzi 5-tisíc katolíkmi vo Freibergu. Jacob Freud sa preto s nádejou na lepší život presťahoval s rodinou do Viedne. Sigismund mal štyri roky, sestra Anna mala o dva roky menej. Rodina sa usídlila v Leopoldstadte, mestskej časti, obývanej najmä Židmi. Sigmund, ako si začal písať od 16 rokov, dostal ešte štyroch súrodencov. Bol vynikajúcim žiakom. Štúdium medicíny vo Viedni skončil v roku 1881. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi, aj po hebrejsky. Zažil rôzne prejavy antisemitizmu a v roku 1938 musel z Viedne odísť. Už predtým pálili nacisti jeho knihy. Iba o rok v Londýne zomrel ako 83-ročný. Jeho povestný gauč je vystavený práve tam.

Prameň nevyschol

„Áno, zrejme som bola jednou z posledných pacientok doktora Freuda,“ potvrdila Pravde Margarethe Lutzová-Walterová (88) z Viedne. K Freudovi prišla ako 18-ročná s otcom, ktorý nechápal, že je sama, chce byť sochárkou… „Museli ste ma dlho hľadať. Keď som bola u Freuda, nebola som ešte vydatá,“ povedala. S odvolaním sa na záväznú zmluvu otázky odmieta: „Je mi ľúto.“ Pre Die Zeit však prezradila, že Freud otca vyhnal a jej dal „potravu, ktorej prameň nevyschol 70 rokov“. Sochárstvo vyštudovala. Dnes pracuje na reliéfe Berthy von Suttnerovej.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie