Madagaskaru dali pestrosť suchá
Madagaskar je na prvý pohľad len ostrov pri východnom pobreží Afriky. Vedci však o ňom hovoria ako o drobnom kontinente. Madagaskar totiž obýva množstvo živočíchov a rastlín, ktoré nežijú nikde inde.
Čiastočne to vysvetľuje dlhé odlúčenie ostrova od afrického kontinentu a Indie. Napriek tomu je pestrosť prírody s množstvom vzácnych druhov stále označovaná za „jedno z najväčších a nevysvetlených tajomstiev prírody.“
Medzinárodný tím vedcov prišiel s novým riešením záhady ostrova, ktorému kedysi kraľoval slovenský rodák Móric Beňovský. Ich zistenia by mali objasniť evolučnú históriu miestnej fauny a flóry a vytvoriť lepšie podmienky na ich ochranu.
Iba na Madagaskare, nie však všade
Nikde inde na svete nežije na takom malom území toľko endemických druhov, teda druhov, ktoré nežijú nikde inde na svete. Madagaskar je 44. najväčšou krajinou sveta, rozlohou ho prekonajú Francúzsko či Egypt. Veľká časť divočiny navyše osídľovaním ostrova zanikla. Dá sa tak predpokladať, že život tu bol kedysi ešte rozmanitejší.
Napriek tomu veľa druhov endemických živočíchov a rastlín prežilo dodnes. Mnohé z nich však nežijú hocikde, ale nájsť ich možno len na malom kúsku ostrova. Takýmto živočíchom sa hovorí „mikroendemické." Práve veľmi špecifické rozmiestnenie vzácnych druhov sa zatiaľ vysvetliť nepodarilo.
Nová teória
Niektoré nížinaté časti Madagaskaru sú prepletené riekami, ktoré tvoria prirodzenú hranicu okolo riečnych ostrov. Na nich žili živočíchy oddelene od ostatných. Dostatočne dlhá izolácia vedie k vývoju nových druhov.
Skúmaním povodia a minulých klimatických zmien vedci vytvorili model, ktorý by mal vysvetliť explozívnu evolúciu nových druhov na ostrove. Podľa nich väčšina druhov vznikla počas zmien klímy na konci treťohôr a počas štvrtohôr, ktoré trvajú dodnes.
Keď bola klíma veľmi suchá a studená, veľkú časť Zeme pokrýval sneh a ľad. Vyššie položené územia Madagaskaru však mohli v porovnaní s vysušenými nížinami ostať vlhkejšie. Preto sa skupiny zvierat sťahovali popri riekach do kopcov, kde mohli počas tohto klimatického obdobia stále nájsť dostatok vody a obživy. Živočíchy, ktoré sa sťahovať „odmietli“, zvyčajne vyhynuli alebo ostali izolované na malých obývateľných územiach, kde ich vzájomným krížením vznikali nové druhy.
„Nížinaté povodie riek izolovalo skupiny živočíchov na malom území, na ktorom sa potom vyvinuli druhy špecifické len pre danú oblasť,“ uvádza sa v štúdii vedcov zverejnenej v časopise Science. „Táto teória vytvára rámec porovnávania rozdielnych druhov, ktoré však majú k sebe veľmi blízko a umožňuje lepšie poznať ich evolučnú históriu. Takisto sa pokúša vysvetliť, ako je možné, že na Madagaskare žije také množstvo endemických živočíchov,“ uviedol jeden z autorov štúdie Steve Goodman z Fieldovho múzea v Chicagu.
Presne cielená ochrana
Rozmiestnenie druhov vedci skúmali spájaním riek a riečnych ostrovov s výskytom 35 400 rôznych živočíchov, ktoré ich obývajú. Pomocou tejto metódy určili niekoľko centier výskytu vzácnych druhov vrátane lemurov.
Keď túto mapu priložili na súčasné rozmiestnenie chránených území, mohli označiť oblasti vyžadujúce prísnejšiu ochranu. „Vláda Madagaskaru chce trojnásobne zväčšiť rozlohu chránených území. Naša analýza jej pomôže vybrať najdôležitejšie oblasti,“ tvrdí Goodman.