Z prstencov Saturna padá dážď
V horných vrstvách atmosféry Saturna sa nachádza voda a astronómovia zrejme prišli na to, odkiaľ sa berie.
Podľa nových zistení na plynnú planétu voda padá z jej vlastných prstencov. Pomocou observatória Keck na Havajských ostrovoch vedci objavili drobné elektricky nabité kvapôčky dažďa, ktoré do atmosféry Saturna padajú z výšky okolo dvestotisíc kilometrov.
„Saturn je prvou známou planétou, ktorá vykazuje výraznú interakciu medzi atmosférou a systémom prstencov,“ uviedol hlavný autor štúdie James O'Donoghue z Leicesterskej univerzity. „Najvýraznejším efektom prstencového dažďa je, že kalí ionosféru Saturna a prudko znižuje hustotu elektrónov v oblastiach, na ktoré prší,“ dodal astronóm, ktorého výsledky výskumu publikoval vedecký časopis Nature. Podľa týchto zistení dážď padá na veľkú časť planéty a tým ovplyvňuje zloženie a teplotu vrchných vrstiev atmosféry Saturna. Dážď v horných vrstvách atmosféry vytvára tmavé pruhy, typické pre túto planétu.
Vedci predpovedali, že na Saturne môže pršať, keď sonda Voyager preletela popri tomto plynnom obrovi a urobila snímky, na ktorých vidieť dva až tri tmavé pásy. Infračervené snímky z roku 1997 takisto poukazujú na prítomnosť vody v atmosfére, astronómov však zarazilo odkiaľ sa berie. Pomocou teleskopu Keck sa však záhadu podarilo objasniť. Ukázalo sa, že voda na Saturn padá z prstencov, priťahovaná magnetickým poľom planéty.
Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét. Saturn patrí medzi joviálne planéty, to znamená, že nemá pevný povrch, ale len hustú atmosféru, ktorá postupne prechádza do plášťa. Atmosféra je tvorená prevažne vodíkom, ktorý tvorí 96 percent jej objemu. Viditeľný povrch planéty tvorí svetložltá vrstva mrakov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú rovnobežné s rovníkom. Teplota v hornej oblačnej vrstve dosahuje mínus 140 °C.