Vyzerá ako chyba na oblohe. Biela dúha existuje, no uvidí ju len málokto
Nežiari farbami ako klasická dúha a často ju ani nespoznáte. Takzvaná biela dúha vzniká za hmly a patrí k najvzácnejším optickým úkazom na Zemi. Vedci vysvetľujú, prečo sa ju na vlastné oči podarí uvidieť len málokomu a kde máte najväčšiu šancu ju zachytiť.
Keď sa povie dúha, väčšina ľudí si predstaví výrazný farebný oblúk na oblohe. Existuje však aj jej nenápadnejšia verzia – biela dúha, odborne označovaná ako fogbow.
Na prvý pohľad môže pôsobiť ako optický klam. Namiesto farieb sa na oblohe objaví jemný biely oblúk, ktorý splýva s hmlou. Práve preto ju mnohí ani nezaregistrujú.
Biela dúha vzniká na rovnakom princípe ako tá klasická. Slnečné svetlo sa láme a odráža na kvapkách vody vo vzduchu. Rozdiel je však v ich veľkosti. Pri bežnej dúhe majú dažďové kvapky približne dva milimetre, čo umožňuje rozdelenie svetla na jednotlivé farby. V prípade bielej dúhy sú kvapky niekoľkonásobne menšie, často len okolo 0,05 milimetra.
Práve to ale mení výsledok. Okrem lomu svetla tu totiž zohráva dôležitú úlohu aj difrakcia, teda jeho rozptyl. Farby sa „rozlejú“ do rôznych smerov a splynú do jedného svetlého odtieňa.
Výsledkom je biely alebo len jemne farebný oblúk. „Je to ten istý princíp, len s inou veľkosťou kvapiek,“ vysvetľujú meteorológovia. „A práve to rozhoduje o tom, či farby uvidíte – alebo nie.“
Byť pri nej nestačí
Zachytiť bielu dúhu nie je jednoduché. Aj vtedy, keď sa vo vašom okolí objaví, ju nemusíte vôbec vidieť. Kľúčová je totiž poloha človeka. „Musíte mať Slnko alebo Mesiac za chrbtom, aby osvetľovali hmlu pred vami,“ vysvetlila pre National Geographic pozorovateľka počasia Bailey Nordinová z observatória Mount Washington v americkom štáte New Hampshire.
Práve tam majú vedci na tento jav ideálne podmienky. Observatórium sa nachádza vo výške viac ako 1900 metrov a jeho pracovníci trávia v hmle približne 60 percent času.
Aj to má však háčik. „Ak ste priamo vo vnútri oblaku, čo sa nám stáva pomerne často, bielu dúhu jednoducho neuvidíte,“ hovorí Nordinová.
Podľa odborníkov sú biele dúhy celosvetovo pomerne vzácne. Najčastejšie sa objavujú v oblastiach, kde je hmla bežná, napríklad na horských vrcholoch, v polárnych regiónoch alebo pri pobreží. Aj tam však ide skôr o výnimočný moment než bežný jav.
Vzácny, ale vysvetliteľný jav
Vedci bielu dúhu skúmajú ako súčasť atmosférickej optiky. Pomáha im lepšie pochopiť, ako sa svetlo správa pri kontakte s drobnými časticami vo vzduchu. Pomocou simulácií dnes dokážu vytvoriť nielen bielu dúhu, ale aj ďalšie optické javy ako dvojité či rozštiepené dúhy.
Hoci biela dúha pôsobí nezvyčajne, nemá žiadny skrytý význam ani symboliku. Ide len o fyzikálny jav, ktorý vzniká za špecifických podmienok.
Práve to je však podľa meteorológov dôvod, prečo dokáže ľudí fascinovať. „Je to jeden z tých momentov, keď si poviete: pozrite sa, čo sa deje okolo nás,“ opisuje meteorológ Kenny Miller. „Ak máte radi vedu, je to presne ten typ úkazu, nad ktorým sa dá žasnúť. A zároveň si uvedomiť, aké je to vzácne.“
Prečo je biela dúha biela?
- Klasická dúha: veľké kvapky (~2 mm) → farby sa oddelia
- Biela dúha: drobné kvapky (~0,05 mm) → svetlo sa rozptýli
- Výsledok: farby splývajú, vznikne biely oblúk