Pestovanie novorodenca nerozmaznáva
Rodičia by nemali plačúce dieťa nechať ležať, je to dôležité pre jeho správny rozvoj. Detský mozog pre dobrý vývoj potrebuje najmenej polročné dojčenie.
Dilemu, či plačúce dieťa vziať na ruky, alebo ho radšej nechať ležať, pozná zrejme každý rodič. Inštinkty človeku radia plačúce dieťa popestovať, rozum ovplyvnený zvykmi však presviedča k opaku – dieťa sa údajne pri častom pestovaní môže stať rozmaznané. Tento rodičovský fenomén, či dieťa zobrať na ruky, alebo nie, zaujal vedcov na austrálskej Queenslandskej technologickej univerzite. Tamojší vedci zisťovali, ako rodičia reagujú na plačúce dieťa.
Štúdia prišla na to, že väčšina rodičov dojčiat si bola neistá v tom, či dieťa majú popestovať, alebo nechať ho vyplakať bez dotyku. „Odpoveď je – mali by (dieťa popestovať). Deti počas prvých 12 týždňov potrebujú od svojich rodičov cítiť vysoký ohlas. Chcú a potrebujú rodičov, aby odpovedali na ich plač,“ vysvetľuje profesorka Karen Thorpeová z Queenslandskej technologickej univerzity, ktorá výskumný tím viedla.
Podľa Thorpeovej boli impulzom pre štúdiu obavy zdravotných sestier z austrálskeho Rivertonovho centra, ktoré si všimli, že rodičia často ignorovali plačúce dieťa, obávajúc sa rozmaznávania. Spoluvýskumníčka Claire Halleová vysvetlila, že rodičia sa často nazdávajú, že pestovanie plačúceho dieťaťa uňho vytvorí „zlé návyky“, ktoré neskôr budú mať negatívny dosah na správanie v budúcnosti.
Výskum Austrálčanov odhalil, že 20 percent nových rodičov a 30 percent skúsených rodičov bolo neistých pri rozhodnutí, či plačúce dieťa popestovať, alebo nie. Až 25 nových rodičov, ale len 10 percent skúsených rodičov verilo, že pestovanie plačúceho dieťaťa ho rozmaznáva. „Jeden z rodičov povedal: Cítim sa vinný, že som zodvihol svoje dieťa, keď plače. Ďalší tvrdil: Časté a náhle zmeny v správaní bábätka ťažko posúdiť… priveľa pozornosti ho môže rozmaznávať,“ opisuje Halleová skúsenosti zo stretnutí s rodičmi, ktoré boli impulzom na výskum.
Karen Thorpeová upozornila, že najmä počas prvých troch mesiacov života je vnímavý prístup rodičov veľmi dôležitý pre ďalší emocionálny a neurologický rozvoj dieťaťa. Rodičia by sa preto pri kontakte s deťmi mali najmä zo začiatku spoliehať skôr na intuíciu, ktorá najlepšie poradí, kedy je vhodné novorodenca popestovať.
Iná štúdia uverejnená v uplynulých dňoch, ktorá sa zaoberala novorodencami, prišla na to, že dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov má pozitívny vplyv na mentálny rozvoj v detstve. Zistenia vychádzajú z výskumu Theletonovho inštitútu pre detský zdravotný výskum, ktorý pozoroval rast a vývoj vyše 2 500 austrálskych detí počas 16 rokov. Podľa hlavnej výskumníčky Wendy Oddyovej štúdia priniesla jasné dôkazy, že bioaktívne faktory v materskom mlieku hrajú dôležitú úlohu v rýchlom rozvoji mozgu, ktorý nastáva počas prvého roka života. „Dokonca aj keď sme zobrali do úvahy iné faktory, ako je sociálna a ekonomická situácia rodičov, ich vzdelanie, pocit šťastia či fungovanie rodiny, zistili sme, že deti, ktoré boli dojčené najmenej šesť mesiacov, mali nižšie riziko vzniku mentálnych problémov,“ tvrdí Oddyová.
Deti dojčené menej ako pol roka v porovnaní s tými, ktoré pili materské mlieko viac než šesť mesiacov, mali o 52 percent zvýšené riziko vzniku mentálnych problémov v druhom roku života, 55-percentné zvýšené riziko mentálnych problémov v šiestich rokoch, 61-percentné riziko v ôsmich a 37-percentné v desiatich rokoch.
Oddyová v súvislosti s výskumom dodala, že medzi dlhšie dojčenými deťmi bolo významne nižšie zastúpenie delikventov, agresivity, antisociálneho správania a celkovo boli v menšej depresii, menej boli utiahnuté či nepokojné.