Prečo je škrabanie také príjemné?
Nemať možnosť poškrabať si svrbiace miesto je pocit blízky týraniu. Vedci sa preto rozhodli zistiť, čo sa deje v mozgu človeka, keď si poškrabká iritujúce miesto. A takisto sa snažili zistiť, prečo je také ťažké so škrabaním prestať. Výsledky bádania zverejnili v časopise Journal of Investigative Dermatology.
„V našej štúdii sme sa ako prví zamerali na to, čo sa deje v mozgu človeka, keď sa škrabe,“ uviedol v úvode výskumnej práce jej hlavný autor, dermatológ Gil Yosipovitch z Baptistického zdravotného strediska pri Wake Forest University. „Je dôležité poznať mechanizmus úľavy pri poškrabaní, aby sme vedeli vytvoriť účinné lieky pre ľudí, ktorí trpia chronickým svrbením na niektorej časti tela. Svrbenie totiž ovplyvňuje celkové zdravie človeka,“ dodal Yosipovitch.
Na výskume sa zúčastnilo trinásť zdravých dobrovoľníkov, ktorých mozgovú aktivitu skúmali pomocou magnetickej rezonancie. Tá dokáže vyznačiť časti mozgu, ktoré sú v danej chvíli aktívne. Dobrovoľníkov tridsať sekúnd škrabali na lýtku zväzkom mäkkých vetvičiek. Potom na pol minúty prestali a celý proces opakovali päť minút.
„Na naše prekvapenie sme zistili, že počas škrabania sa výrazne znížila aktivita v časti mozgu spojeného s nepríjemnými pocitmi,“ hovorí dermatológ. „Vieme, že škrabkanie je príjemné, nevedeli sme však prečo. Je možné, že škrabkanie potláča precítenie nepríjemných pocitov a prináša úľavu,“ dodal Yosipovitch.
Škrabkanie okrem toho potlačilo aktivitu v časti mozgu, ktorá slúži ako pamäť. Mohlo by to vysvetliť, prečo je také ťažké prestať sa škrabať na čo i len mierne svrbiacom mieste. Keď dobrovoľníci uviedli, že škrabanie im prináša najsilnejší pocit úľavy, aktivita v tejto časti mozgu bola najnižšia. Dobrovoľníci sa takisto zhodli, že čím silnejšie škrabanie, až do bodu, keď z miesta začala tiecť krv, bolo jediným riešením potlačenia vnímania chronického svrbenia.
„Toto je prvý vedecký dôkaz, že škrabanie naozaj potláča svrbenie. Samozrejme, škrabanie sa neodporúča, lebo môže poškodiť pokožku. Teraz, keď lepšie rozumieme celému mechanizmu, budeme môcť vytvoriť účinnejšie lieky na potlačenie nepríjemného svrbenia,“ uviedol Yosipovitch.
Nedostatkom štúdie však bolo, že dobrovoľníkom škrabali miesta, ktoré ich predtým nedráždili. Yosipovitch preto chce pokračovať vo výskume s pacientmi, ktorí trpia chronickým pocitom svrbenia. Podľa neho je výskum potrebný napríklad aj preto, že pacienti, ktorí chodia na dialýzu obličiek, sa často sťažujú na nepríjemné pocity svrbenia. A so zvyšujúcou sa intenzitou svrbenia sa zvyšuje aj úmrtnosť pacientov.