Vedecké objavy 2020: Existuje peklo?
Ani pandémia nezabránila tomu, aby sa vedci zaoberali rôznymi otázkami. Kto získal Nobelovu cenu? Pri akej teplote zamŕza voda? A koľko meria Mt. Everest?
Vedci zo SAV vizualizovali častice nového koronavírusu.
SEPTEMBER
- Berlínski vedci izolovali z krvi ľudí, ktorí prekonali nákazu novým koronavírusom, takmer 600 rozličných protilátok a niekoľké z nich umelo reprodukovali. Prvé výskumy ukázali, že tieto „vysoko účinné“ protilátky dokázali pomôcť aj nakazeným osobám. Podané protilátky by mohli poskytnúť okamžitú ochranu a pôsobiť preventívne či dokonca mať pozitívny vplyv aj na už infikované osoby.
- Medzinárodný tím vedcov objavil v atmosfére Venuše plyn, ktorý je spájaný so živými mikroorganizmami. Nachádza sa približne 50 kilometrov nad povrchom a astronómovia si jeho prítomnosť na druhej planéte od Slnka nedokážu zatiaľ vysvetliť inak, ako prítomnosťou života.
- Vedcom z Biomedicínskeho centra SAV sa pomocou elektrónovej mikroskopie podarilo vizualizovať vírusové častice nového koronavírusu SARS-CoV-2 izolované zo slovenských pacientov s COVID-19. Nielen vedeckej komunite, ale aj širokej verejnosti sa tak naskytol unikátny pohľad na „slovenský“ vírus.
- Medzinárodný tím vedcov objavil v Barme najstaršiu spermiu na svete. Vedci spermiu našli v organizme oplodnenej samice lastúrničky, ktorá zhruba pred 100 miliónmi rokov uviazla v jantári. Zaujímavosťou je aj rozmer spermie, ktorá meria 4,6-krát viac než organizmus samca lastúrničky. Ten dorastá maximálne do niekoľkých milimetrov.
- Sibír vydala múmiu medveďa, ktorý žil v dobe ľadovej. Je úplne zachovalý, má všetky vnútorné orgány, dokonca aj nos. Ide o úplne ojedinelý nález dospelého jedinca, u ktorého sa zachovali aj mäkké tkanivá.
- Podľa posledných výskumov žil najstarší predchodca človeka v dobe pred asi 7,2 milióna rokov, je možné, že sa vývojové vetvy človeka a ľudoopov oddelili v Európe (a nie v Afrike, ako tvrdí dnes všeobecne uznávaná teória), a posledné dve dekády vo výskume predkov človeka priniesli aj posun ohľadom neandertálcov.
- Slovenskí vedci zo skameneliny embrya odhalili vzhľad dlhokrkých dinosaurov. Vďaka embryu dinosaura, ktoré sa perfektne zachovalo vo svojom vajíčku, vedci spoznali nové detaily o vývoji a vzhľade dlhokrkých dinosaurov – sauropodov, ktorí obývali Zem pred 80 miliónmi rokov.
OKTÓBER
- Slovenskí a českí vedci informovali o novej štúdii, ktorá dokazuje, že príbeh o bakteriálnych nanotrubiciach dostáva úplne nový obrat – vedcom sa podarilo popísať unikátny jav, ku ktorému dochádza pri smrti bakteriálnej bunky. Ukázali, že tieto nanotrubice v princípe vznikajú z každej bunky, keď použili rôzne stresové faktory ako tlak alebo ich vystavili pôsobeniu antibiotík.
- Archeológovia na peruánskej planine Nazca odkryli obrazec mačky. Obrazec dlhý 37 metrov s jasne viditeľnými líniami hrubými medzi 30 a 40 centimetrami predstavuje mačku s nahnutou hlavou. Vedci jeho vznik datujú do rokov 200 až 100 pred naším letopočtom.
- Ľudia s krvnou skupinou „nula“ majú v prípade nakazenia sa COVID-19 nižšie riziko závažných komplikácií ako zlyhanie orgánov alebo aj smrti. Vyplynulo to z výsledkov dvoch nezávislých štúdií uskutočnených v Dánsku a Kanade, ktoré uviedli, že u tých, ktorí majú skupinu A, B alebo AB, je viac pravdepodobné, že sa nakazia ochorením COVID-19.
- Nové poznatky o Venuši? Aj vďaka slovenským vedcom. Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa priblížila k Venuši na vzdialenosť 10 720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére.
- Loď Sojuz MS-17 s trojčlennou posádkou zakotvil na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), keď sa pripojila k ruskému servisnému modulu Rossvet. Na orbitálny komplex dorazila po rekordne krátkom lete zo Zeme. Trval len tri hodiny a tri minúty.
- Astronómovia zachytili moment, ako supermasívna čierna diera pohlcuje hviezdu veľkosti Slnka.
- Nobelovu cenu za chémiu v stredu získali prvýkrát v dejinách švédskej Kráľovskej akadémie vied dve ženy, a to za vývoj metódy CRISPR*Cas9, ktorá umožňuje vedcom upraviť DNA ľubovoľného organizmu. Francúzska biochemička Emmanuelle Charpentierová si cenu rozdelí s americkou biochemičkou Jennifer Doudnovou.
- Nobelovu cenu za fyziku dostali Roger Penros, Reinhard Genzel a Andrea Ghez. Roger Penrose získal cenu „za objav, že tvorba čiernych dier je robustnou predikciou všeobecnej teórie relativity“. Reinhard Genzel a Andrea Ghez boli ocenení „za objav supermasívneho kompaktného objektu v strede našej galaxie“.
- Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu v roku 2020 bola spoločne udelená Američanom Harveyovi J. Alterovi, Charlesovi M. Riceovi a Britovi Michaelovi Houghtonovi „za objav vírusu spôsobujúceho hepatitídu C“.
- Gény, ktoré niektorí ľudia zdedili po dávnych neandertálskych predkoch, možno zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Zistili to európski vedci. Tento gén sa vyskytuje asi u 16 % obyvateľov Európy a približne u polovice obyvateľov južnej Ázie. V Afrike a východnej Ázii sa ale prakticky nevyskytuje. Gény, ktoré ľudia získali po neandertálcoch, môžu byť podľa novej štúdie rizikovým faktorom pri ochorení na nový typ koronavírusu.
- Sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Mars Express objavila pod vrstvou ľadu v južnej polárnej oblasti červenej planéty niekoľko jazier tekutej vody, ktorá je zrejme slaná.
NOVEMBER
- Ani bod mrazu vody už nie je absolútna istota. Vedcom pod vedením Martina Kalbáča z Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského AV ČR, Jany Vejpravovej a Jirího Klimeša z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK sa podarilo popísať proces, v ktorom sa za určitých podmienok mení teplota, pri ktorej voda prechádza z kvapalného na tuhé skupenstvo.
- Kanadskí vedci objavili vo vzdialenom vesmíre planétu, ktorú už teraz označujú za „pekelnú“. Nachádza sa stovky svetelných rokov od Zeme, oceány tam tvorí tekutá láva, vietor dosahuje nadzvukovú rýchlosť a namiesto kvapiek vody pršia kamene. Vedci podmienky na tejto exoplanéte označili za jedny z najextrémnejších, na aké doteraz narazili.
- Archeológ má argumenty, že v zachovanom dome žil Kristus. Ken Dark, ktorý pôsobí na univerzite v Readingu, výskumom príbytku z prvého storočia pod novším kláštorom strávil 14 rokov. Starý príbytok je situovaný pod kostolom z čias Rímskej ríše, ktorý sa nachádza pod mladším kláštorom.
- Na predmestí talianskych Pompejí objavili telesné pozostatky dvoch obetí výbuchu Vezuvu. Archeológovia sa na základe pozostatkov oblečenia a vzhľadu kostier domnievajú, že išlo o mladého otroka a bohatšieho muža, ktorý mohol mať v čase smrti približne 40 rokov a otroka pravdepodobne vlastnil.
- Vedci objavili v odľahlej oblasti Barmy dosiaľ neznámy druh opice, ale okamžite ho zaradili medzi najohrozenejšie živočíšne druhy. Podľa nich existuje len asi 200 langurov Pouppa, pomenovaných podľa oblasti, v ktorej žijú. Novoobjavený druh sa vyznačuje výraznými kruhmi okolo očí a sivastou srsťou.
- Vedci v Spojených štátoch vyvinuli algoritmus, ktorý podľa zvuku kašľa dokáže rozlíšiť, či je človek nakazený koronavírusom. Úspešný by mal byť aj v inak bezpríznakových prípadoch, pretože vie rozoznať kľúčové rozdiely covidového kašľa, ktoré neodhalí ľudský sluch. Algoritmus fungujúci na báze umelej inteligencie vytvorili vedci z prestížneho Massachusettského technického inštitútu (MIT).
DECEMBER
- Observatórium Arecibo, ktoré bolo súčasťou filmu o Jamesovi Bondovi, sa zrútilo. Zariadenie pritom pol storočia zohrávalo hlavnú úlohu na poli vesmírneho výskumu. Plošina s anténami s váhou 900 ton spadla z asi 120-metrovej výšky na hlavnú odrazovú plochu v tvare taniera. Observatórium sa nachádzalo v horskej oblasti Portorika.
- Pred asi 110 miliónmi rokov sa na brehoch pradávnej lagúny preháňal dinosaurus. Mal dlhú hrivu a z ramien mu vyrastali tvrdé štruktúry pripomínajúce stuhy. Nezvyčajnú skamenelinu nového druhu objavil tím paleontológov v Brazílii.
- Čína a Nepál spoločne ohlásili novo nameranú výšku najvyššej hory sveta Mount Everest, ktorá predstavuje 8 848,86 metra. Oznámil to čínsky minister zahraničných vecí Wang-I.
- Japonská vesmírna agentúra JAXA oznámila, že malá kapsula vypustená japonskou sondou Hajabusa 2 smerom k Zemi už pristála v odľahlej oblasti južnej Austrálie tak, ako bolo plánované, a priviezla dlho očakávané vzorky z asteroidu Ryugu. Tie môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy.
- Nový teleskop objavil milión nových galaxií a vytvoril „nový atlas vesmíru“. Viac ako tri milióny galaxií nové teleskopy zmapovali za približne 300 hodín.
Súvisiace články
Zem | pred 5 rokmi | 83
Slovenskí vedci vyvinuli test na britskú mutáciu SARS-CoV-2
Zem
|
pred 5 rokmi
|
37
Vedecké objavy 2020: Aj umelá inteligencia vie navrhnúť liek
Zem
|
pred 5 rokmi
Vedecké objavy 2020: Vytvoria mikročipy superčloveka?
Zem
|
pred 5 rokmi
