V detstve si postavila lietadlo, povedala nie miliónom i NASA. Kto je Sabrina Pasterski, ktorú prirovnávajú k Einsteinovi?

Americká vedkyňa s poľsko-kubánskymi koreňmi sa narodila v roku 1993 v Chicagu v štáte Illinois do rodiny právnikov. Už ako päťročná navštevovala špeciálnu školu pre nadané deti.

Od mladosti ju fascinovala veda a mechanika, ako tínedžerka navrhla a v garáži svojich rodičov ako 12-ročná začala konštruovať jednomotorové lietadlo. O dva roky neskôr ho dokončila a ako 16-ročná úspešne otestovala, čím sa stala najmladšou pilotkou na svete.

Hoci na sociálnych sieťach nehýri veľkou aktivitou, stavbu lietadla zdieľala vo videu na svojom Youtube kanáli, ktoré dosiahlo viac ako 1,2 milióna vzhliadnutí.

V rozhovore pre Chicago Tribune uviedla, že prvýkrát letela lietadlom, keď mala deväť rokov. V ňom opísala aj svoje pocity z letu. „Prvýkrát to bol objavný let, (ktorý zvyčajne zahŕňa inštruktáž aj krátky čas vo vzduchu s inštruktorom lietania – pozn. red.). Bolo to v podstate pozdĺž pobrežia. To bolo skutočne nádherné. Je to príjemný pocit. Dáva vám to inú perspektívu…všetko je oveľa menšie.“

Legenda s pristátím v campuse

V sedemnástich rokoch vyštudovala Akadémiu vied a matematiky v Illinois, následne v roku 2010 nastúpila na Massachusettský technologický inštitút (MIT) po tom, čo ju odmietol Harvard.

S jej príchodom na MIT sa viaže i legenda. Potom, ako ju inštitút na začiatok zaradil iba na čakaciu listinu, sa Sabrina rozhodla konať. Nasadla do svojho lietadla a pristála so strojom v kampuse inštitútu, čím škola zmenila názor a okamžite ju prijala na štúdiá.

Pravda je však taká, že ju vzali po tom, čo si prijímacie komisie pozreli video, na ktorom dala vlastnoručne dokopy lietadlo.

Neoľutovali. Na MIT dosiahla Sabrina vynikajúce hodnotenia s najvyšším priemerom známok 5,0 a absolvovala ho v priebehu troch rokov. Počas štúdia sa podieľala na experimentoch s kompaktným miónovým solenoidom v CERN-e. Za vynikajúce výsledky jej MIT v roku 2013 udelil ako prvej žene v histórii Orloff Scholarship Award.

Po dokončení štúdia pokračovala v doktoráte na Harvarde, kde spolu s kolegami objavila efekt spinovej pamäte, pričom jej prácu citoval aj svetoznámy britský astrofyzik Stephen Hawking. Po ukončení štúdia nastúpila v roku 2019 na postdoktorandské štipendium v ​​Princetonskom centre pre teoretickú vedu.

V tom istom roku sa dostala do rebríčka „30 under 30“ časopisu Scientific American a o rok neskôr aj Forbes.

Odmietla Bezosa, NASA i milión od univerzity

Brownova univerzita Sabrine Pasterski následne ponúkla 1,1 milióna dolárov, aby sa pripojila k ich tímu, no ona odmietla a v roku 2021 nastúpila do Perimeter Institute for Theoretical Physics v kanadskom Ontáriu, kde pôsobí dodnes.

Tu sa stala vedúcou tímu tzv. nebeskej holografie (Celestial Holography Initiative), ktorý kóduje vesmír ako hologram s cieľom zjednotiť chápanie časopriestoru s kvantovou teóriou. V skratke: jej výskum má za cieľ lepšie porozumenie samotného vesmíru.

Sabrina sa sústreďuje na zložité oblasti fyziky, ako sú čierne diery, časopriestor a gravitácia v kontexte kvantovej mechaniky. Snaží sa objasniť aj nekonvenčné symetrie S-matice, čo môže priniesť zásadný posun v teoretickej fyzike.

Ako zakladateľka a vedúca Iniciatívy nebeskej holografie koordinuje tím, ktorý sa snaží pochopiť vesmír z úplne nového pohľadu. Svoje nadšenie pre vedu okomentovala pre Yahoo News: „Fyzika sama osebe je vzrušujúca. Nie je to ako práca od deviatej do piatej. Keď ste unavení, spíte a keď nie ste, robíte fyziku.“

Okrem toho je silnou zástankyňou žien v STEM oblastiach (skratka pre vzdelávacie a profesijné oblasti vedy (Science), technológií (Technology), inžinierstva (Engineering) a matematiky (Mathematics) – pozn. red.), podieľala sa na projekte Let Girls Learn, ktorý pomáha dievčatám po celom svete získať kvalitné vzdelanie. Za svoju angažovanosť získala ocenenie Bieleho domu.

Jej výnimočný talent si všimol aj miliardár Jeff Bezos, ktorý jej ponúkol prácu vo firme Blue Origin, rovnako sa o ňu zaujímala aj NASA, no Sabrina sa rozhodla zostať v akademickej sfére.

Prirovnania k Einsteinovi odmieta

Sabrinu Gonzalez Pasterski často prirovnávajú k Albertovi Einsteinovi, jednému z najvýznamnejších vedcov minulého storočia. Tieto tvrdenia vychádzajú predovšetkým z jej záujmu o teoretickú fyziku a oblasť čiernych dier, gravitácie a časopriestoru. Ona sama však takéto prirovnania odmieta.

Ako zdôraznila, necíti sa byť ‚novým Einsteinom‘, takéto porovnania považuje skôr za prehnané očakávania zo strany médií než realistické hodnotenie jej práce. Einsteinov odkaz je podľa jej slov jedinečný. Zdôrazňuje, že sa stále má „veľa čo učiť“, a chce, aby sa pozornosť zameriavala na jej prácu než na porovnávania s géniami minulosti.

To, čo robí cestu Sabrini Pasterski obzvlášť výnimočným, je jej pôvod. Nie je to nejaké zázračné dieťa z rodiny vedcov s neobmedzenými zdrojmi. Je to Američanka prvej generácie, ktorá prešla chicagským verejným školským systémom – tými istými štátnymi školami, ktoré sú bežne kritizované za nedostatočné financovanie a kapacity.

Nemala kontakty. Nemala žiadny trustový fond. Mala len „chorobnú" zvedavosť, zdanlivo nadľudskú pracovnú morálku a ignorovala slovo „nemožné“. Na internete koluje mém, ktorý dokonale vystihuje jej energiu: buď Sabrina Gonzalez Pasterski, rozhodni sa v 14 rokoch postaviť lietadlo, dokonči ho vlastnoručne za tri roky, pilotuj ho sama, choď na MIT a odpromuj za tri roky, NASA ti ponúkne prácu, Jeff Bezos ti ponúkne prácu, všetky ich odmietneš, si jednoducho odlišná.