Špargľový hrášok: na hriadke pôsobí nenápadne, no prekvapí tým, čo z neho nakoniec pozbierate
Špargľový hrášok, botanicky paľadenec purpurový, patrí medzi menej známe strukoviny, ktoré sa u nás pestujú len okrajovo. Má nízke nároky, zlepšuje pôdu a jeho mladé struky sa dajú využiť v kuchyni. Najlepšie výsledky dosahuje v ľahších pôdach a pri priebežnom zbere.
Špargľový hrášok: čo ponúka v záhrade aj na tanieri
Na hriadke pôsobí nenápadne, kým nezačne kvitnúť. Nízky porast s výraznými červenými kvetmi si všimnete skôr než samotné struky. Tie sa objavujú postupne a práve v tej chvíli dáva pestovanie paľadenca zmysel – nie kvôli množstvu, ale kvôli tomu, čo z neho viete získať.
Špargľový hrášok (Tetragonolobus purpureus), správne paľadenec purpurový, patrí medzi druhy, ktoré sa na Slovensku pestujú len zriedka, hoci v západnej Európe sú známe ako doplnková strukovina do záhrad.
Nezamieňajte si druhy
Špargľový hrášok (paľadenec purpurový, Tetragonolobus purpureus) sa často zamieňa s krídlatou fazuľou – fazuľou goa (psofokarp paľadencový, Psophocarpus tetragonolobus), ktorá má podobne tvarované struky.
Rozdiel je však zásadný. Paľadenec je nízka rastlina (vhodná aj do nádob) s drobnejšími strukmi, dlhými len niekoľko centimetrov, ktoré sa zbierajú mladé. Krídlatá fazuľa je popínavý tropický druh s výrazne väčšími strukmi a v našich podmienkach sa pestuje len výnimočne.
Ak teda hľadáte druh vhodný do bežnej záhrady, ide o paľadenec – nie o tropickú fazuľu goa.
Ako rastie
Paľadenec vytvára nízky, kompaktný porast vysoký približne do 30 centimetrov. Nepotrebuje oporu a nerozťahuje sa po hriadke ako klasické popínavé druhy. Vďaka tomu sa dá bez problémov zaradiť aj medzi iné plodiny. Počas kvitnutia je výrazný – purpurovočervené kvety pôsobia skôr okrasne než úžitkovo. Až neskôr sa objavia struky, ktoré sú dôvodom, prečo sa pestuje.
Stanovište a pôda
Najlepšie sa mu darí na slnečnom mieste v pôde, ktorá dobre odvádza vodu. V ťažkej a premokrenej rast spomaľuje a rastliny strácajú vitalitu. Z botanických údajov vyplýva, že ide o druh pôvodom zo Stredomoria, čomu zodpovedajú aj jeho nároky. Databáza Royal Botanic Gardens Kew (Plants of the World Online) ho uvádza ako rastlinu viazanú na otvorené a slnečné stanovištia.
Pestovanie | pred 3 mesiacmi
Výsev na hriadku
Špargľový hrášok sa vysieva priamo na hriadku, najlepšie do prehriatej pôdy (apríl až máj). Pri skorom výseve býva vzchádzanie pomalé a nevyrovnané. Po vzídení rastie bez komplikácií. Stačí mu základná starostlivosť – mierna vlhkosť a čistá hriadka v začiatkoch. Neskôr už porast prosperuje bez zásahov.
Dusík bez hnojenia
Ako strukovina dokáže paľadenec viazať vzdušný dusík pomocou baktérií rodu Rhizobium, prítomných na koreňoch, čím znižujú potrebu dusíkatých hnojív. V praxi sa to prejaví jednoducho – rastlina si vystačí sama a zároveň môže zlepšiť pôdu vo vašej záhrade pre ďalšie plodiny.
Mladé struky
Z tejto zeleniny sa konzumujú celé mladé struky. Sú hranaté, s jemnými „krídlami“ po stranách a najlepšiu kvalitu majú v mladom štádiu, keď sú ešte mäkké. Pri priebežnom zbere rastlina vytvára nové struky počas celej sezóny.
Výživová hodnota
Aj keď sa zo špargľového hrášku konzumujú mladé struky a nie semená, stále ide o strukovinu s hodnotným zložením. Obsahuje rastlinné bielkoviny, vlákninu a menšie množstvo vitamínu C a minerálnych látok, najmä draslíka a horčíka. V porovnaní so suchými strukovinami je obsah živín nižší, no výhodou je čerstvosť a jednoduché spracovanie. Strukoviny ako skupina majú v strave stabilné miesto práve vďaka kombinácii bielkovín a vlákniny, ktoré podporujú sýtosť a vyvážený príjem živín.
Využitie v kuchyni
Struky špargľového hrášku sa pripravujú celé, bez čistenia. Dajú sa jesť aj surové, no častejšie sa krátko tepelne upravujú. Stačí krátke varenie alebo podusenie. Dlhá úprava im neprospieva – strácajú štruktúru aj chuť. Tá je jemná, mierne sladkastá.
Záhradné práce v apríli: rozhoduje prvá polovica mesiaca, neskôr už veľa nezachránite
Pestovanie
|
pred 3 mesiacmi
Kedy sa špargľový hrášok oplatí
Paľadenec purpurový nepatrí medzi plodiny, ktoré sa pestujú pre výnos. Zmysel má najmä vtedy, keď chcete rozšíriť sortiment a pracovať s pôdou prirodzeným spôsobom. Zaberie málo miesta, nevyžaduje hnojenie a zapadne aj medzi iné druhy zeleniny. V kombinácii s jeho vzhľadom ide o rastlinu, ktorá má v záhrade dvojitý efekt – úžitkový aj vizuálny. A práve preto sa k nemu niektorí pestovatelia vracajú, aj keď ho na hriadke nemajú každý rok.