Prečo šaty robia človeka
Bankové úradníčky sa už zmierili s tým, že ani v lete nemôžu prísť do práce bez pančúch.
Ľahké šaty na ramienka im firemné pravidlá obliekania nedovoľujú rovnako ako bosé nohy. Ich kolegovia zasa musia chodiť v košeli s dlhými rukávmi a viazankou.
Tí, čo sa sami pasujú za kreatívcov, by vraj čosi podobné nezniesli. Cieľom firemných pravidiel obliekania čiže dress codu však nie je obmedzovanie slobody. Oblečením dáva človek najavo nielen svoje postavenie, ale aj to, či si druhého váži.
V istej banke firemné pravidlá predpisujú aj šírku koženého opasku a veľkosť spony u mužov aj u žien, výšku podpätkov či to, ktorá časť topánok môže byť otvorená a kedy. Prísnosť dress codu sa však líši podľa odvetvia podnikania a druhu spoločnosti. „Za najprísnejšie sa považujú pravidlá v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a finančných služieb,“ hovorí Alena Dušatková, riaditeľka personálnej spoločnosti Hill International na Slovensku.
Niektorí si z bankárov uťahujú. Čierne obleky vraj nosia preto, lebo naše peniaze sprevádzajú na poslednej ceste. Bankári kontrujú, že čierne a vôbec tmavé obleky nosia ako symbol svojej vážnosti, dôveryhodnosti, konzervativizmu a spoľahlivosti.
Naopak, niekde sa práve porušovanie konvencií v obliekaní považuje za príslušnosť k istému kreatívnemu povolaniu. Umelci, reklamní experti, odborníci na informačné technológie, ochrancovia prírody či športovci o tom vedia svoje.
Oblečenie ako vizitka
Poisťovňa ING si zakladá na tom, že ako významná finančná inštitúcia dress code má. Odporúčaným formálnym pracovným oblečením pre ženy je nohavicový či sukňový kostým. Ďalšou možnosťou je sukňa alebo nohavice so sakom či vestou, doplnené blúzkou, košeľou či svetríkom, prípadne šaty. Dress code povoľuje akúkoľvek dĺžku sukne okrem mini a pančuchy považuje za samozrejmosť.
Mužom spoločnosť odporúča oblek alebo oblekové nohavice, košeľu a jednoduché tmavé hladké šnurovacie topánky. Opasok má byť rovnakej farby bez výraznej spony. Kravata je povinnosťou len pri rokovaniach s klientmi či verejnosťou, inak je jej nosenie voliteľné.
V PR agentúre Omnipublic oficiálny dress code neexistuje. „Dodržiavanie zásad primeraného a reprezentatívneho obliekania je však u nás, podobne ako vo väčšine firiem v brandži, nevyhnutnosťou. Všetci kolegovia sú dennodenne v kontakte s ľuďmi, či už klientmi, dodávateľmi, či novinármi ako rovnocenní partneri, a preto je oblečenie vizitkou každého z nich. Pozícia vo firme nehrá žiadnu úlohu,“ hovorí account director Tomáš Turčan.
Slovenská televízia tiež oficiálny dress code nemá. Všetkým svojim zamestnancom a spolupracovníkom, ktorí sa objavujú pred kamerou, však odporúča obliekať sa v konzervatívnom duchu. „Aj naše kostýmové výtvarníčky sa snažia moderátorov a redaktorov obliekať konzervatívne,“ hovorí PR manažér Jednotky STV Martin Kontúr.
Nie je sekretárka ako sekretárka
Aj keď vo firme platí dress code, pracovne nižšie postavení zamestnanci si môžu dovoliť odchýlky. Asistentka napríklad nemusí nosiť len jednofarebný sukňový kostým v tlmených farbách, no vyťahaný starý pulóver s džínsami nebude dobrou voľbou.
„Vždy by mala prispôsobiť svoje oblečenie tomu, koho sekretárkou je. Ak neprichádza často do osobného kontaktu so zákazníkmi, pravidlá obliekania pre ňu nebudú také prísne, ako keby bola sekretárkou generálneho manažéra významnej spoločnosti alebo úradu. V takejto pozícii je totiž potrebné formálnejšie oblečenie – sukňový alebo nohavicový kostým a jednoduché uzavreté elegantné topánky,“ hovorí personalistka Dušatková.
Nižšie postavenie však človeka automaticky nezbaví povinnosti dodržiavať dress code. Pre toho, kto je v stálom pracovnom kontakte so zákazníkmi či verejnosťou, totiž platia najprísnejšie pravidlá obliekania. Napríklad šofér člena vlády si do práce nemôže obliecť tričko a džínsy, musí mať tmavý oblek, elegantné tmavé kožené topánky a svetlú jednofarebnú košeľu. Pracovníčka za priehradkou v banke zasa musí dodržiavať prísnejšie pravidlá ako jej kolegyňa z niektorého vnútorného oddelenia, ktorá sa so zákazníkmi nestýka.
Šéf môže pravidlá porušiť
Pravidlá predpisujú nielen oblečenie (u pánov tmavý jednofarebný oblek, tmavý kožený opasok, tmavé kožené topánky, u dám kostým, tmavé uzavreté topánky bez zbytočných ozdôb, svetlú jednofarebnú košeľu), ale aj nenápadný účes s dôrazom na čisté kratšie vlasy či doplnky, ktoré musia byť elegantné a v obmedzenom počte. Mejkap väčšina firiem predpisuje ako jemný, decentný a nenápadný, teda jemné svetlé farby očných tieňov, rúžov a laku na nechty.
Najvyššie postavení zamestnanci si môžu dovoliť odchýlky od predpísaných pravidiel, čím podčiarknu svoje výnimočné postavenie vo firme. Pán vo vrcholovej riadiacej pozícii môže bežne nosiť aj extravagantné drahé značkové hodinky či luxusné značkové manžetové gombíky. Dáma zasa namiesto kostýmu tmavých tlmených fariem zvolí výraznú červenú, žltú, oranžovú či zelenú farbu.
Kto za koho kope
Prečo manažér softvérovej spoločnosti v Bratislave pokojne rokuje s obchodnými partnermi vo farebnej košeli, pulóvri a džínsoch a manažér podobnej spoločnosti v Prešove príde na stretnutie so zákazníkmi v tmavom obleku a košeli s viazankou? Nuž v dodržiavaní firemného dress codu panujú na Slovensku regionálne rozdiely. „Čím silnejšie je postavenie firmy na trhu, tým menej obmedzuje zamestnancov v obliekaní,“ vysvetľuje personalistka Dušatková.
Za nedodržiavanie pravidiel o výzore a obliekaní hrozia zamestnancom tresty – od napomenutia, zníženia odmien až po upozornenie na možnosť výpovede. Poisťovňa ING vraj svoj dress code považuje skôr za odporúčanie než striktné nariadenie, preto jeho prípadné porušenie netrestá. Podľa PR experta Tomáša Turčana oblečenie reprezentuje každého človeka. „Zamestnávateľ má však právo netolerovať zamestnancovi odev, ktorý je príliš výstredný alebo, naopak, zanedbaný,“ dodáva.
Zo skúseností personalistky Dušatkovej vyplýva, že dress code väčšine zamestnancov neprekáža. Ak sa totiž rozhodujú pre povolanie či zamestnanie, vedia, že k nemu patria isté pravidlá aj pre úpravu zovňajšku a obliekanie. Hoci oblečenie výkonnosť firmy neovplyvňuje, jej imidž áno.
Dobrý piatok
V posledných rokoch sa aj v slovenských firmách udomácňuje neformálny piatok, čiže casual Friday. Sú firmy a povolania, kde majú „casual Friday“ stále. V ten deň si zamestnanci zvyčajne neplánujú pracovné schôdzky, ale dobiehajú zameškané úlohy týždňa.
„Menej formálnym oblečením zamestnanci môžu vyjadriť dôveru voči vlastnému tímu a kreatívnosť. Niektoré spoločnosti v piatok dovoľujú svojim zamestnancom maximálnu voľnosť – v lete aj šortky, pestré šaty na ramienka, minisukne, tričká. Nemali by to však príliš využívať manažéri, nikdy nevedia, čo sa môže v piatok stať,“ upozorňuje Dušatková.
Občas možno v piatok stretnúť aj extrémy – manažérku celoštátnej inštitúcie oblečenú v obtiahnutej blúzke s vyzývavým výstrihom, v balónovej minisukni a ihličkovým 12 cm podpätkom na otvorených sandáloch. Alebo riaditeľa súkromnej firmy v čiernom obleku s bielou košeľou s dlhým rukávom a viazankou v 35 stupňovom teple.
Niektoré spoločnosti povolia v casual Friday maximálne vynechať kravatu v obleku, prípadne vymeniť tmavý oblek za svetlejší alebo namiesto bielej blúzky si dať do tmavého kostýmu farebný top, či vymeniť tmavý kostým za svetlý a lodičky za sandále. Časté je pravidlo, že v piatok si muži nemusia obliecť tmavý oblek, stačia nohavice (aj športové) a sako s kvalitným tričkom alebo polokošeľou. Ženám je dovolené viac – v piatok si môžu obliecť vzorované a farebnejšie šaty, nohavice (aj športové), tričká.
Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: PROFIMEDIA