Svadbu plánujem s radosťou
Pre ženy je svadobný deň vytúženým okamihom, ktorý si plánujú do detailov. Ako celý tento proces prebieha, porozprávala jedna z neviest tohto leta - Nina Zelníková.
Pamätáte si ešte, ako vás partner požiadal o ruku?
Priateľ ma požiadal o ruku presne na moje dvadsiate piate narodeniny, deň pred tým, ako sme oslávili dva a pol roka spolu. Bolo to úplné prekvapenie, i keď niečo som určite tušila, keďže sme sa o svadbe už dávnejšie rozprávali. Nevedela som však, kedy a ako ma prekvapí. Mužom predsa len troška trvá, kým sa rozhýbu a odvážia spraviť ten záväzný krok. Celé sa to napokon udialo v našej obľúbenej židovskej reštaurácii, kam ma pozval na narodeninovú večeru.
Na záver nám priniesli šampanské a v mojom pohári bol na dne utopený prsteň. Bola som taká nervózna, že som v prvej chvíli ani nevedela, ako ho odtiaľ vybrať. Vtedy už priateľ prešiel ku mne, pokľakol a popýtal ma o ruku. Bolo to veľmi milé a dojímavé a bol to moment, ktorý si budem navždy pamätať.
Oslavovali ste aj zásnuby?
Zásnuby sme nejako zvlášť neoslavovali. Keďže sa práve blížila rodinná oslava mojich narodenín, tak sme túto príležitosť využili na zoznámenie našich rodičov a oznámenie, že chystáme svadbu.
Nachystali sme to na nich ako prekvapenie, keďže sa dovtedy nepoznali a ani netušili, že príde aj tá druhá strana. Musím povedať, že nám to celkom vyšlo.
S plánovaním svadby ste začali hneď potom?
Áno, hneď v ten deň. Večer sme vôbec nemohli zaspať. Dlho sme sa rozprávali o našich predstavách, o možných termínoch a podobne. Odvtedy sa tomu striedavo venujeme raz viac a inokedy menej. Viem, že niektoré nevesty sú schopné zorganizovať svadbu aj za mesiac, ale plánovať vopred má svoje výhody.
Máte väčšiu istotu, že vaše vysnívané miesto, fotograf, dátum alebo šaty budú ešte voľné. A navyše, neberiem to ako povinnosť – mňa to vyslovene baví.
Kto je hlavný organizátor?
Žartujete?(smiech) Myslím, že je to u nás tak, ako vo väčšine iných párov – veci plánuje najmä nevesta, čiže ja. Priateľ sa skôr zúčastňuje na takých ,,strategických" rozhodnutiach, ako výber miesta či počet hostí.
Veď ktorého muža by bavilo vyberať servítky tak, aby ladili s ostatnými dekoráciami či rozhodovať o príchuti svadobnej torty? Roman si vždy vypočuje moje nápady a väčšinou chce mať v rozhodovaní posledné slovo.
Ako dlho vám trvalo nájdenie toho pravého miesta na obrad a zábavu?
Dlhšie, ako sme pôvodne mysleli. Pôvodne sme chceli mať obrad aj zábavu na jednom mieste – niekde vonku. Vtedy sme ešte netušili, že nájsť niečo, čo by sa nám páčilo a zároveň by to nebolo cenovo prehnané, bude problém.
Ďalšie miesta, ktoré prichádzali do úvahy, boli ďalej od nášho mesta a museli by sme riešiť problémy s dopravou. Nakoniec sme sa rozhodli pre sobáš v Zichyho paláci a oficiálny obed v reštaurácii, kde sme sa zasnúbili. Potom prišlo to najťažšie – nájsť miesto na večernú gril party. Aj to sme už však vybrali. A ako to býva, mali sme ho rovno pod nosom, len sme si to hneď neuvedomili.
A čo financie?
Svadbu si financujeme sami. V dnešnej dobe je to celkom bežné. Aspoň sa tak vyhneme mnohým nedorozumeniam.
Pre mnoho svadobčanov je problémom nájsť vhodný svadobný dar, našepkali ste im, čo by ste si želali?
Snažili sme sa to našim hosťom čo najviac uľahčiť, a zároveň sme sa chceli vyhnúť tomu, aby sme dostali tri obedové súpravy a štyri žehličky. Aj z tohto dôvodu sme si nechali od kamaráta vyrobiť vlastnú svadobnú stránku, kde okrem informácií o svadbe nájdu hostia aj zoznam darov, ktoré sa nám páčia. Ak si niečo z toho vyberú, zavolajú našej hlavnej družičke, ktorá dar na stránke označí ako obsadený.
Veľa mladých párov dnes skôr uprednostňuje peniaze ako svadobný dar, aj my sme hosťom dali aj túto možnosť. Osobne ma poteší aj súprava pohárov či hocijaká maličkosť. Nejde predsa o hodnotu toho daru ani o dary samotné. Ide o to, že sa naši hostia rozhodli stráviť a osláviť tento deň s nami. A to je pre nás to najcennejšie.
Asi pre každú nevestu je jedným z hlavných problémov nájdenie tých pravých svadobných šiat. Vy ste tie svoje už našli?
Behanie po svadobných salónoch ma nijako extra nelákalo. Ani bežne neobľubujem nakupovanie, preto som to chcela mať čo najrýchlejšie a najbezbolestnejšie za sebou. Chcela som, aby šaty boli pohodlné, v jednoduchom a elegantnom štýle. Nakoniec som presne také našla na predaj v bazári na jednej populárnej svadobnej stránke. Ich pôvodná majiteľka mala nakoniec na svadbe iné, takže nikdy neboli použité a sadli mi ako uliate. Dnes už visia v mojej skrini.
Keby ste to mali jednoducho opísať, aká bude vaša svadba?
Neviem, či netradičná je to správne slovo, ale bude iná, naša. S priateľom sme sa zhodli, že nie sme veľmi zástancami tradičnej veľkej svadby so všetkými zvykmi. Svadobný pár si ju pre množstvo povinností v konečnom dôsledku ani poriadne neužije.
Nehovorím, že tradičné svadby nemajú svoje čaro. My sa však hlavne chceme v náš veľký deň cítiť príjemne, všetko si naplno a bez stresov vychutnať a nerobiť veci len preto, že sa to tak zvykne alebo má. Od pôvodného zámeru mať americkú záhradnú svadbu sme upustili, pretože sme nevedeli nájsť vhodný priestor a museli by sme na ňu minúť o dosť viac peňazí, ako máme v pláne.
Nakoniec sme si preto zvolili kombináciu tradičného obradu v Zichyho paláci a formálneho obeda pre najbližšiu rodinu s neformálnou večernou gril párty pre širšiu rodinu a našich kamarátov.
Na ktorú časť svadobného dňa sa najviac tešíte?
Na všetko. A najviac si asi vydýchnem, keď už bude po obrade a bude nás čakať príjemný obed s rodinkou a večer grilovačka. Dovtedy to bude, tak ako pre každý pár, asi dosť náročné – prípravy, fotenie, nervozita… Bude to pre vás skôr povinnosť alebo, naopak, zábava? Dúfam, že zábava. A to nielen pre nás, ale aj pre našich hostí.
Text: Elena Zemková pre Pravda Ženy
Foto: Archív Niny Zelníkovej