Aké zviera lieči?
Spýtali sme sa MVDr. Jany Freyovej z ambulancie Veterinka na to, ktoré zviera je na terapiu najvhodnejšie.
Každé môže na človeka pozitívne vplývať. Na niekoho blahodarne pôsobí, keď sa pozerá na vtáky vo voľnej prírode alebo v klietke. Napríklad malé papagáje agapornis sú párové vtáky, ktoré potrebujú partnera. Ak nemajú vlastného, partnerom sa im stáva človek. Naopak, papagáj sa často stáva partnerom človeka.
Komunikácia s vodnou korytnačkou je ťažšia, pretože na človeka reaguje len v súvislosti s kŕmením. Rovnako je to s rybičkami v akváriu. Sú závislé od človeka, pretože si nemajú kde uloviť potravu. Zato komunikácia medzi veľkými jaštermi ako napríklad leguánom a človekom je bližšia. Mala som klientku, ktorá sa prišla spýtať, čo má robiť s jašterom, ktorý patril jej otcovi. Keď zomrel, s leguánom to išlo dolu vodou – stratil partnera.
Ľudia sa však častejšie upínajú na zvieratá, s ktorými môžu mať ozajstný a blízky kontakt – na mačku a psa. Nie každé z týchto zvieratiek je vhodné, aby bolo aj terapeutom. Musia to byť zvieratá, ktoré majú závislosť od človeka, nie dominantné jedince.
Ťažší výber je u mačiek. Každé mačiatko je milé a hravé, ale až v dospelosti sa ukáže, či je to vhodná, alebo úplne nevhodná mačka. Na terapiu sú predurčené ležérnejšie a kontaktnejšie perzské mačky. Všeobecne mačky s ploskými tváričkami. Vhodná je tzv. „handrová" mačka (plemeno Ragdol), ktorá má slabý telesný tonus a dokáže si uvoľniť svaly rovnako ako handrová bábika. Siamské mačky bývajú nekontaktné, orientálne mačky sú všeobecne temperamentnejšie a samostatnejšie a nepotrebujú blízkosť človeka.
Ak má niekto alergiu na zvieracie chlpy, mal by hľadať zviera, na ktoré nie je alergický. Napríklad mačky, psy či morčatá bez srsti. Tieto zvieratá však potrebujú inú starostlivosť ako plemená so srsťou. Sú to prešľachtené zvieratá, u ktorých došlo k zmene v génovej informácii. Tieto zmeny nie sú iba jednostranné, napr. psy naháče sú zároveň aj chudozubé. Nemajú plný počet zubov, viac ich chýba, ako ich má. Preto potrebujú potravu, ktorú nemusia hrýzť. Taký pes je však náchylnejší nielen na tráviace problémy, ale aj na kožné. Často trpí na hyperkeratózu – hrubnutie vrchnej vrstvy kože, alebo máva bradavice. V lete ho treba mazať krémami s ochrannými faktormi pred slnečným žiarením, v zime ho zasa obliekať.
Text: -vh- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK