Výčitky naše každodenné...
Aj vy si dávate neustále záväzky, ktoré vás obmedzujú, neviete dodržať a potom sa cítite ešte mizernejšie?
Dovoľte si viac
Ľahké pravidlo, ako to zmierniť, bude: Dovoľte si viac, porušíte menej. „Dlho som to ľutovala. Ale nejako sa to stalo. Ocitla som sa u ženatého suseda v byte a ostatné si môžete domyslieť. Strašne som to ľutovala, mala som výčitky svedomia. Ale čo bolo najhoršie, bolo ťažké mu odolať. Zopakovalo sa to ešte päťkrát a ja som nadobudla pocit, že som jeho milenka, ktorú použije, kedy sa mu to hodí.“ Keďže sa niečo podobné stalo Svetlane ešte s dvoma ženáčmi, dala si ráznu stopku. „Uvedomila som si, že som sa nechtiac ocitla vo svete ženatých a to, čo robím (alebo oni so mnou) vôbec nie je to, po čom túžim.“ Nepovedala si však „nikdy, nikdy, za žiadnu cenu, lebo keď, tak… Len si to v hlave jednoducho "naštelovala“ tak, že už do jej života nepatria. „Naučila som sa, že keď chcem s niečím rázne stopnúť, dám si záväzok, ale taký maličký. V mojej hlave začne žiť ľahšie, ako tá hrubá čiara, ktorú si niekto dáva a neustále porušuje. Takže som si povedala: Nechcem to, ale keď to poruším, odpustím si to.“ Aj vďaka tomu sa jej svoj záväzok, na ktorom jej ináč veľmi záležalo, podarilo neporušiť.
Odpustite si
Zlyhávame všetci. Niektorí denne. A vy ste tiež iba človek. Spočítajte si „hriechy“, ktorých sa dopúšťate. Alebo si založte zošit či súbor v počítači a zapisujte si všetko, na čo nie ste hrdá. Občas sa porovnajte s ľuďmi, v ktorých koži by ste žiť nechceli. A krátko sa potešte z toho všetkého, čo máte. Ak porušíte záväzok, ktorý ste si dali, odpustite si. Jednoducho si povedzte: Ok, teraz som zlyhala, hoci som nechcela. Odpúšťam si a začínam odznova…