Čejková o mužoch: Alfa samec
Svorku viedol alfa samec. Najsilnejší, najagresívnejší.
Hnaný permanentne pracujúcim vnútorným motorčekom, ktorý ho v každej chvíli a situácii núti byť v strehu. Uvedomuje si, že stačí malé zaváhanie, zlý odhad a na jeho pozíciu môže zaútočiť mladší, silnejší, schopnejší samec. Aj preto alfa nesmie prejaviť slabosť ani city. Svojím permanentným nátlakom núti ostatných, aby pracovali do vysilenia. Vyvoláva permanentný stres, paradoxne však zároveň svojou prítomnosťou svorku upokojuje. Sýti sa, oddychuje i spáva sám a takto aj zomiera. Predčasne, neraz v súboji o pozíciu a moc. Ak ste práve nadobudli pocit, že predchádzajúce slová opisujú scénu z prírodopisného filmu, musím vás sklamať. Sú to zápisky psychológa, ktorý sa zúčastnil na istej výprave. Jej účastníci sa v rámci experimentu ocitli v izolovanej, pre nich neznámej krajine, kde boli odkázaní na vzájomnú spoluprácu. Táto zdanlivo jednoduchá úloha by sa stala neuskutočniteľnou, keby v spočiatku chaoticky fungujúcej a k deštrukcii a k zjavnej záhube smerujúcej skupine napokon velenie neprebral muž – alfa samec. V dobe, keď ľudia dobrovoľne platia za rôzne kurzy, veriac, že sa takto ľahšie zorientujú v čoraz zložitejších medziľudských vzťahoch, je prekvapujúce zistiť, že v extrémnych podmienkach, keď ide o život, sa môžeme úplne spoľahnúť na naše zvieracie atavistické inštinkty.
Text: Dáša Čejková pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu